Ľubomír Sekeráš – viceprezident European University Hockey League pozýva na mikulášsky hokejový zápas: Čerti – Mikuláši…

Odchovanec Dukly Trenčín odohral vo svojom materskom klube niekoľko seón. Ako 32-ročného ho draftoval klub NHL Minnesota Wild, čím sa stal najstarším slovenským nováčikom v histórii súťaže. V mužstve odohral tri sezóny, v poslednej sa s klubom prebojoval až do semifinále play-off. Pred ďalším rokom uzavrel kontrakt s ruským super- ligovým mužstvom Lokomotiv Jaroslavľ, po 15 zápasoch prestúpil do švédskeho Södertälje SK, v závere si ešte vyskúšal NHL v drese Dallas Stars.  Sezónu 2005/06 začal v materskom klube Dukla Trenčín, no už v jej úvode prestúpil do tímu druhej najvyššej švédskej súťaže Malmö Redhawks, kde sa stretol s krajanom Róbertom Tomíkom, klubu pomohli k postupu do Elitserien.

Ďalší ročník začali obaja v českom Zlíne, v polovici októbra opätovne posilnili Malmö. Pred ročníkom 2007/08 sa Sekeráš po siedmich rokoch vrátil do Třinca, podpísal ročný kontrakt s opciou na ďalší. Nosil dres číslo 77. Dnes je spoluzaladateľom a viceprezidentom European University Hockey League.  Stretli sme sa, aby sme si pohovorili nielen o hokejovej univerzite, ale aj o pripravovanom benefičnom zápase Čerti – Mikuláši, kde opäť navlečie korčule a oblečie hokejový dres. Aby pobavil a pomhol.

 

Ako vyzerajú vaše dni?

Sú  veľmi hektické, s pánmi Sádovským, Stankovičom a Strakom  sa venujeme európskej hokejovej univerzite, pripravujeme sa na nové výzvy a ešte sa staráme aj o ligu,  aby fungovala.

 

Veľký je záujem mladých chlapcov  o hokej, prípadne viac zaujímajú lukratívne zárobky rodičov?

Niekedy skôr to zaujíma rodičov ako decká, ale zase je dosť chlapcov, ktorých hokej baví. Priznám sa, občas  postrádam trpezlivosť a ambície, či nadšenie, s ktorými sme šli do hokeja my, naša generácia. Vyprofiovať sa v prvom rade v klube, v národnom mužstve,  potom poškuľovať po zahraničnom prípadne zaoceánskom klube.

 

Čo sa špeciálne skrýva za návom European University Hockey League?

Máme desať mužstiev, združujeme štyri štáty Rakúsko, Poľsko, Slovensko a Česko. Mladíci študujú a popri tom hrajú hokej, ročne končí 500 mladých mužov,  je veľmi dôležité, aby hokejisti mali aj vzdelanie. Toto sa im snažíme vštepiť, pretože šport je vrtkavý, behom sekundy sa môže zmeniť život. Preto ich pripravujeme aj na alternatívu.

 

Model je americký, čím vás zaujal?

Práve kombináciou štúdia a športu. Tým pádom majú otvorené dvoje dvere do života. Snažíme sa vychovať všestranné osobnosti, aby sa nestratili v živote.

 

Vychovať z mladého hokejistu – reprezentanta je zrejme dosť náročné, hovorí sa aj o finančnej náročnosti, majú šancu chlapci z priemerných rodín?

Výstroj, tréningy sú naročné finančne. My sme boli na tom výborne, pretože nám to platil štát, dedili sme výstroj po starších, išlo to zhora nadol, ale máte pravdu, nie je to jednoduché. Preto by sa mali zapájať rôzne organizácie, aby talenty neskončili na nedostatku peňazí.

 

Ako vítate účasť na podobných aktivitách  – benefičný zápas Čertov proti Mikulášom, ktorý sa odohrá presne 6. decembra na Zimnom štadione Ondreja Nepelu a zahráte si aj vy?

Je super, že sa niekto podujme niečo podobné zorganizovať, ľuďom treba pomáhať, je naozaj fajn keď  sa spoja herci, speváci, športovci za dobrú vec, aby pomohli. Priznám sa, dostávam veľa podobných pozvaní a snažím sa vyhovieť ak sa dá.

 

Ako by znela vaša pozvánka na túto spomínanú akciu?

Príďte sa zabaviť, zoberte decká nech si užijú veselý hokej v dresoch čertov a mikulášov, pokiaľ viem, ak si priplatia, deti dostanú aj balíček.  Okrem toho, že uvidíte množstvo známych tvárí ako Peter Kočiš, René Štúr, Adrianu Polákovú, Natáliu Puklušovú, Zdena Cígera, Róberta Pukaloviča, Braňa jánoša,  Mariána Bezáka a mnoho, mnoho ďalších, pomôžete aj dobrej veci. Akcia má totiž charitatívny rozmer a pomáhať sa bude konkrétnym dvom deťom –  malému Samkovi z Trnavy v boji s lisencefáliou –  chorobou, ktorá znamená hladký mozog. Zápas  „pomôže“  aj malej Simonke z Dlhých Dielov. Z každej zakúpenej vstupenky bude odovzdané jedno Euro na pomoc pri jej liečení. Simonka sa narodila ako normálne, zdravé dieťa, pekne spinkala, papkala, bola taký bucľatý anjelik. Okolo polroka sa nezačala pretáčať, nerozpráva, neplazí sa, nevie si sama sadnúť, nepoužíva ruky, nechce si sama odhryznúť  jedlo, a samozrejme nechodí. Takže sa zabavíte  podporíte tých, ktorí to potrebujú.

 

Okrem hokeja máte nejaký relax?

Samozrejme, občas sa mi podarí s manželkou vypadnúť na dva-tri dni na chatu. Nie sme veľkí turisti, skôr naozaj oddychujeme pasívne, vypočujeme si dobrú muziku…

 

Aj sa kamarátite so slovenskými muzikantmi?

Samozrejme s Palim Hammelom, Haberom, Peťom Cmoríkom sú to vždy veľmi príjemné stretnutia rovnako ako je príjemná ich hudba.