Lea Marko : Vstať z popola

Začalo sa to ako v rozprávke. Keď Klára spoznala Ivana, mala pocit, že našla spriaznenú dušu, akú človek stretne len raz za život. Zaplavoval ju pozornosťou, rozumel jej ako nikto predtým, zbožňoval ju.

 

Lenže zakrátko sa všetko začalo kaziť. Jemné výčitky a občasná kritika postupne prerástli do pohŕdania, klamstiev, urážok a ponižovania. Klára už nevie, ako s tým má ďalej žiť. Jej život prešpikoval strach, bolesť a beznádej.

A tak sa jedného dňa po bezcieľnych potulkách ulicami Bratislavy ocitne pred výkladom obchodu, v ktorom jej pozornosť upútajú červené šaty. Práve tie odštartujú sériu udalostí vedúcich k slobode a ku šťastiu.

Prečítajte si príbeh plný nádeje o Klárinej ceste zo zdanlivo bezvýchodiskovej situácie, do ktorej sa dostala v dôsledku vzťahu s človekom trpiacim narcistickou poruchou osobnosti. Táto kniha vám ukáže, ako možno uzavrieť nešťastnú kapitolu svojho života a uzdraviť si dušu.

Prečítajte si ukážku z knihy:

V zámke zaštrngotal kľúč.
Klára stuhla. Stála pri sporáku, miešala ryžu a v rúre sa piekli kuracie stehná. Rýchlo sa pozrela na nástenné hodiny.
Tri štvrte na šesť.
Z predsiene začula zvuk predmetu padajúceho na dlážku. Vzápätí sa rýchle kroky približovali do kuchyne. Premklo ju napätie. Priam fyzicky cítila, ako ju ochromuje nepríjemný pocit blížiaci sa strachu, no premohla sa a nedala na sebe nič znať.
S úsmevom sa k nemu otočila. „Ahoj, Ivanko, ako bolo v práci?“
Opovržlivo na ňu zazrel. Nenamáhal sa s odpoveďou. Rozvalil sa na koženej sedačke, ktorú kúpila pred pár rokmi z peňazí z predaja svojho bytu. Zapol telku a hral sa s ovládačom.
Kdesi vo vnútri ju to zabolelo, no obrátila sa späť k sporáku a skontrolovala stehná.
Päť štyridsaťosem.
Vedela, že do šiestej to nestihne. Dopekla! Keby ju tá
susedka nezdržiavala klebetením na ulici, tak o šiestej
mohla servírovať večeru. Tak to Ivan vyžadoval. Mal
rád pravidelnosť.
Susedka jej však nutne musela porozprávať, že starý Lorinc konečne otrčil kopytá. Trápila ho rakovina, aspoň má, chudák, pokoj na pravde Božej. Chcela sa rýchlo vytratiť, ale susedka sa nedala odbiť. Naliehavo ju musela oboznámiť s dedičskými bojmi, lebo bolo
známe, že deti starého Lorinca sa nenávidia. To zas bude!
Kým sa od susedky konečne vymotala, bolo čosi pred piatou. Bolo jej jasné, že stehná sa nestihnú dopiecť do chrumkava pred šiestou. Zvažovala svoje možnosti.
Buď uvarí niečo iné, alebo to nestihne. Oboje ho veľmi naštve, čo však bude menej zlé? Riskla to so stehnami, lebo sa držala Ivanom schváleného týždenného menu.
Akákoľvek odchýlka znamenala obrovský problém.
Päť päťdesiatdva.
Z obývačky počula hlas akejsi moderátorky reality šou, vzápätí futbalový zápas, hneď nato reklamu na prací prostriedok. To nie je dobré. Keď Ivan prepína kanály, nikdy to neveští nič dobré.
Roztriasli sa jej ruky. Zasa si zlyhala. Zasa bude krik. Nehodná, nanič, neschopná. Ako to s tebou ten Ivan vydrží? šepkal jej do uší vnútorný kritik…

Zdroj: Fortuna Libri