Po kom dedíme inteligenciu?

Po kom to dieťa je?

Odkedy sa dieťa narodí, odvtedy tipujeme, pozorujeme, skúmame, po kom to dieťa je. Na koho sa podobá, po kom zdedilo povahu, v čom sa podobá viac na mamu a v čom na otca. A vedci už prišli na to, po kom deti dedia inteligenciu.

Za inteligenciu dieťaťa sú zodpovedné najmä gény matky. Dôvodom je fakt, že gény zodpovedné za inteligenciu sa nachádzajú na chromozóme X. Matky ich majú dva, otcovia len jeden. A gény zodpovedné za kognitívne funkcie sa nachádzajú práve na X chromozómoch. Ak chcete odhadnúť inteligenciu svojho dieťaťa, môžete ju predvídať práve podľa inteligencie jeho matky.

Ale tak ako nikto učený z neba nespadol, ani dieťa sa nerodí s IQ 200. Nech je jeho mama akokoľvek inteligentná, keď sa nebude od malička pracovať na rozvíjaní inteligencie dieťaťa, matkine dobré základy vyjdú nazmar.

Kľúčovú úlohu pri inteligenčnom aj emočnom rozvoji dieťaťa zohráva puto medzi dieťaťom a mamou, najmä v prvých dvoch rokoch života.  Čím viac lásky, opory a istoty cíti ratolesť pri svojej mame, tým je sebavedomejšie, čím viac a dôslednejšie mu matka v prvých rokoch rozpráva o pocitoch, o tom, čo cíti ono a ona, čím menej mama kričí a viac vysvetľuje ako a prečo sa dieťa správať nemá a aké správanie sa od neho, naopak, očakáva, tým lepšie dokáže dieťa pracovať s emóciami, zažíva omnoho menej výkyvov nálad. Ak so svojimi deťmi riešite problémy, konflikty, trpezlivo, na príkladoch, ktorým rozumie mu vysvetľuje zásady fungovania vzťahov a nášho života, tým viac stimulujete jeho rozvoj.

Ale ešte dôležitejšie je, aby ste sa s deťmi rozprávali o svojich pocitoch a zaujímali sa o to, čo cíti dieťa pri rôznych príležitostiach, v rôznych situáciách. Nebojte sa povedať dieťaťu, že ste unavená, nahnevaná, alebo sklamaná. Rovnako tak hovorte o tom, čo vás teší, čím vás ono prekvapilo a urobilo šťastnou a nezabúdajte sa pýtať na jeho prežívanie. Vedci zistili, že časť mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a za priestorovú orientáciu mali vo veku 13 rokov až o 10 % väčšiu tie deti, ktoré mali so svoju matkou vytvorené veľmi silné emocionálne puto. Deti, od ktorých si mamy nechávali emocionálny odstup, mali toto centrum menšie.

Avšak, aj gény od otca sú nevyhnutné a ovplyvňujú mozog. Sú zodpovedné hlavne za funkcie ako je sex, agresia a jedlo, nachádzajúce sa v tzv. limbickom systéme. Výskumníci nenašli žiadne otcovské bunky v mozgovej kôre, čo je oblasť zodpovedná za zložité kognitívne funkcie ako sú inteligencia, myslenie, jazyk či maľovanie. Otcovi by však nemali zúfať! Bez ich génov by potom nevyriešil ani jednoduchý matematický príklad. Mozog pracuje ako celok a bez zapojenia limbického systému by si neporadil s ničím.

Po kom to dieťa je?