TAJOMNÝ GÉN ATLANTÍDY je provokatívny technotriler o globálnych genetických experimentoch a pradávnych sprisahaniach a mystériách ľudskej evolúcie. Výskumná loď objavila pri pobreží Antarktídy záhadnú štruktúru pochovanú hlboko v ľadovci. Bola tam celé tisícky rokov, a nie je ľudským výtvorom. Immari si myslia, že vedia, čo to je, ale nechcú nič riskovať. Nadišiel čas, aby zrealizovali svoj veľký plán: ľudstvo sa musí buď ďalej vyvíjať, alebo v krátkom čase zahynúť.
Doktorka Kate Warnerová odišla pred štyrmi rokmi do Jakarty v Indonézii, kde sa jej podaril nečakaný objav: liek na autizmus. Alebo si to aspoň myslí. No netuší, že to, čo objavila, je v skutočnosti oveľa nebezpečnejšie. Jej výskum by mohol prepísať ľudské dejiny a naštartovať ďalšiu fázu ľudskej evolúcie.
Kate a agent David sa pustili do pretekov s časom, aby odhalili globálne sprisahanie a zistili pravdu o tajomnom géne Atlantídy… a ľudského pôvodu. Dostanú sa do vzdialených kútov sveta a do tajov svojej vlastnej minulosti. Immari sú im v pätách a nezastavia sa doslova pred ničím. Záleží im len na jedinom: nájsť gén Atlantídy a aktivovať ďalšiu fázu ľudskej evolúcie. Aj za tú cenu, že by museli zabiť 99,9 % svetovej populácie. David a Kate ich môžu zastaviť… ak dokážu jeden druhému veriť. A zostať nažive.
Toto sci-fi dobrodružstvo je prvou knihou z akčnej trilógie od A. G. Riddleho.
Úryvok Tajomný gén Atlantídy
Uchopil lano pevne do rúk, čím sa prirazilo tesne k okraju útesu a začalo vydávať zvláštne vibračné zvuky. Znelo to takmer ako husle.
„Steve! Vydrž! Vytiahnem ťa!“
„Nie! Nerob to,“ vykríkol Steve.
„Čo? Zbláznil si sa?“
„Tam dolu niečo je. Spúšťaj ma. Pomaly.“
Karl sa na moment zamyslel. „Čo to je?“
„Vyzerá to ako tunel alebo jaskyňa. Vnútri je sivý kov. Je to nejaké rozmazané.“
„Dobre, vydrž. Kúsok povolím.“ Karl popustil lano o tri metre, a keď sa Steve neozval, povolil ďalšie tri.
„Dosť,“ zakričal Steve.
Karl ucítil na lane ťah. Steve sa hojdal? Lano ochablo.
„Som dolu,“ povedal Steve.
„Čo je to?“
„Nie som si istý,“ ozval sa Steve, tentoraz tlmene.
Karl sa priplazil k okraju priepasti a pozrel dolu.
Steve vystrčil hlavu z ústia jaskyne. „Podľa mňa je to nejaký druh katedrály. Je to obrovské. Na stenách sú nápisy. Symboly. Niečo také som ešte nikdy nevidel. Idem sa na to pozrieť zblízka.“
„Steve, nechoď…“
