Píše od 14-tich rokov a vždy bolo jej veľkým snom vydať knihu. Teraz sa jej to podarilo a prvý román „Pod talianskymi hviezdami“ jej vyjde už o niekoľko dní… Okrem písania rada číta, cestuje, trávi čas so svojimi priateľmi, rodinou a zbožňuje fotografovanie. Miluje západy slnka, šum morských vĺn narážajúcich o pobrežie a čas strávený s ľuďmi, na ktorých jej záleží. Hovorí o sebe, že hoci má už osemnásť rokov, stále si na tomto svete hľadá svoje miesto.
O čom je váš román Pod talianskymi hviezdami?
Knižka je o láske dvoch ľudí, ktorí si k sebe hľadajú cestu. Písala som ju od minulého leta na dovolenke, zasekla sa a vrátila sa k nej až počas ostatnej zimy… A čo o nej prezradím? Hlavná hrdinka Gabriela dostane od tety darček – letenky do Ríma na kamarátkinu svadbu. V lietadle spomína na leto, keď mala dvadsať rokov a strávila ho práve vo Večnom meste. Zoznámila sa tam s predavačom zmrzliny Adamom, ktorý ju očaril svojím úsmevom. A jej mladej romantickej duši, pobláznenej nákazlivou romantikou pôvabných rímskych uličiek, viac nebolo treba. Zamilovala sa až po uši. A práve vtedy, keď si spolu naplno užívali chute a vône na cestách po celom Taliansku, si Gabriela náhodou vypočula rozhovor Adama s inou ženou a usúdila, že ju podvádza. Nečakala na vysvetlenie ani chvíľu, okamžite si zbalila kufor a vrátila sa na Slovensko. Tu si neskôr našla priateľa Igora, ktorý jej zahojil všetky rany a splodil s ňou syna. Po desiatich rokoch sa teda Gabriela vracia do Ríma, spomína na niekdajší útek z mesta a nevie, či je schopná pozrieť sa Adamovi do očí… Ich dávny rozchod ju totiž nikdy neprestal trápiť. Na svadbe kamarátky Rity sa spolu stretnú a konečne majú priestor otvorene sa porozprávať. Viac si prečítate v románe.
Vo vašej knihe je teda aj veľa lásky…
Áno, možno je to tým, že som sama zamilovaná.
Ste v maturitnom ročníku a už vám vychádza kniha. Aký je to pocit?
Divný, šialený, neuveriteľný? Naozaj tomu ešte doteraz neverím. Mne, tej ešte pred rokmi zasnívanej štrnásťročnej Katke, vychádza kniha. Ak by mi to vtedy niekto povedal, vysmiala by som ho. (úsmev)
Rada píšete aj fotografujete – čo vás baví viac?
Oboje robím s veľkou radosťou. Na svoju školu som šla preto, aby som sa zlepšila v písaní – a naozaj sa mi to vyplatilo, ale nemyslím si, že by som v budúcnosti chcela pracovať ako novinárka. Čo sa týka fotografovania, je to moje ďalšie hobby, ktoré už dlho milujem. Raz by som si určite rada vyskúšala fotiť nejakú svadbu, ale asi neplánujem živiť sa ani touto prácou.
Medzi vaše záľuby patrí aj cestovanie. Kde ste boli najďalej a kde sa vám páčilo najviac?
Najďalej som bola v Londýne, ale neviem povedať, kde sa mi páčilo najviac… Pretože každé mesto či krajina má svoje vlastné čaro. Samozrejme, že mám nesplnený cestovateľský sen a vopred viem, že sa mi nikdy nesplní. Rada by som precestovala každý kút sveta a spoznávala iné kultúry. Ale na to by som potrebovala viac než jeden ľudský život.
Pochádzate z Vaďoviec, študujete v Bratislave, ako ste si zvykli na veľkomesto?
Na začiatku som sa veľmi obávala, že sa budem neustále strácať, ale na Bratislavu som si zvykla veľmi rýchlo. Nebolo vôbec ťažké naučiť sa v nej pohybovať, je to malé veľkomesto. Najradšej sa prechádzam po Starom meste.
Foto: archív K. Pálenikovej
