Večne vysmiaty rocker, líder skupiny Kabát, s jemnou dušou romanticého hrdinu muzikálov, príjemný sexi chlap dva roky po päťdesiatke, si užíval sobotné vystúpenie na muzikálovom festivale Jozefa Bednárika v Brusne. Tentoraz bez domovskej kapely Kabát, s ktorou nazbierali 11 Zlatých slávikov. Za muzikálové role bol ocenený Cenou Thálie. Otec piatich detí od štyroch matiek má štyroch synov (Josef 30, Matyáš 10, Adam 4 a Albert 1) a jednej dievčinky (Valentýnka 15) sa o svoje ratolesti stará, pravidelne sa u neho stretávajú a nedá na ne dopustiť.
Máte syna, ktorý tento rok oslávil 30tku, nechystá sa urobiť vás starým otcom?
Zatiaľ sa nikam neponáhľa, dnes je iná doba. My sme nemali nejaké veľké perspektívy ako mladí, tak sme sa ženili, niekedy pred vojenčinou, ja hneď po… Syn pracuje v IT firme, má vlastný byt, užíva si život, cestuje a myslím, že nič nezmešká, keď sa nebude ponáhľať zakladať rodinu. Ja som sa ponáhľal a mám už päť detí (smiech). Ale všetky milujem a starám sa o ne.
Chodíte na rodičovské združenia?
Nie, nemám na to čas, ale samozrejme, keď má Valentýnka vystúpenie, ideme sa pozrieť, povzbudíme ju, natočíme na video…. To ju rád podporím, ale posedieť si na rodičovskom, to je pre mamky (smiech). Ale som informovaný, všetko viem, čo sa deje.
Píšete ľavou rukou a o týchto ľuďoch sa hovorí, že sú mimoriadne nadaní…
Veď aj ja som, nie je to vidieť? (smiech). Dokonca vraj sú to rozpoltené osobnosti, čo som tiež, ešte k tomu aj Blíženec. Nemám problémy „preskočiť“ z divadelnej či muzikálovej postavy, do role tvrdého rockera v skupine Kabát. Možno k tomu prispelo aj znamenie a dokážem to ľahšie, ako trebárs Býk alebo Vodnár.
Spomínate si na prvú ponuku do muzikálu a aká bola vaša reakcia? Predsa len tvrdý rocker a naraz muzikál, ktorý vyžaduje iný spev, herectvo…?
Ponuka prišla od Dana Landu do muzikálu Krysař v roku 1996, ktorý sa dlho hral aj na Slovensku. Režisér sa zhrozil, ale ja som si po počiatočnom otáľaní povedal, je to výzva, výzvy mám rád a skúsil som to. Odvtedy plávam aj v muzikálových vodách a som rád.
Kapela nemala problém, že utekáte po vlastnej línii?
Vôbec, samozrejme som to s nimi konzultoval, ale vždy sa skĺbili termíny a v muzikáloch mám alternantov, takže je to v absolútnej pohode. Sme skvelá partia inak by sme tak dlho spolu nevydržali. Keď som ešte býval aj ja v Tepliciach, odkiaľ Kabáti pochádzajú, chodili sme spolu aj na pivo, aj na dovolenke sme raz boli spoločne, bola to veľká sranda. V súčasnosti je to komplikovanejšie, máme rodiny, ja bývam v Prahe. Samozrejme cvičíme spolu, keď je potreba, kapela sa stretne.
V muzikáloch ste sa osvedčili, potom prišla ďalšia výzva do poroty v Hlase …
Keď mi zavolal režisér, moja prvá reakcia bola, ak chcete odo mňa, aby som niekoho urážal, zhadzoval, vyhadzoval ho a ponižoval, rovno zabudnite. Nie som taká povaha, pretože som videl nejaké časti zo zahraničia, na to ja naozaj nemám žalúdok. Asi pol roka som prijímal a odmietal účinkovanie, pretože sedel som v aute na diaľnici a vŕtalo mi to v hlave, zavolal som režisérovi – vieš čo, ja to nechcem. Odpoveď – ja sedím v aute na diaľnici, ty to musíš zobrať, takto sme sa dohadovali, napokon som to skúsil. A som vďačný, že som do toho šiel, nové výzvy, nové skúsenosti, nové obzory. A kto že má tým mladým pomôcť ak nie my, čo máme skúsenosti?
Riešite ponuky s manželkou Jovankou, schvaľuje vám ich?
V prvom rade s Jovankou. Rodina je u mňa nado všetko, nie sú také peniaze, pre ktoré by som ju nadlho opúšťal. Našťastie je manželka z brandže, chápe to a podporuje ma, teší sa z každého úspechu. A zabezpečuje mi doma skvelé zázemie.
Pracovali ste pod režisérskou taktovkou Jozefa Bednárika, v Brusne má svoju vitrínu s artefaktami z jeho života, muzikálovy festival nesie jeho meno, ako si na neho spomínate?
Dracula, obnovená premiéra, bol s nim aj Lubo Fritz, ktorý už tiež nie je medzi nami a bola to snáď najprofesionálnejšia spolupráca s akou som sa stretol. Všetko mal pokreslené, ako by malo vyzerať, presne vedel čo od koho čo očakáva a napriek tomu nám dokázal dať aj voľnosť, aby sme dali postave svoj výraz, s noblesou nás poslal „kamsi“, bez toho, aby urazil. Vyznelo to ako vtip, mal však skúsenosti, vzbudzoval neuveriteľný rešpekt, veľmi to prežíval s nami. Keď ma pochválil, veľmi som si to vážil, pretože Dracula bol Hulka a ja som sa nesnažil podobať na Hulku, to ani nešlo, hral som si to po svojom a on to vzal. Potom sme ešte robili spolu Angeliku a rád na to spomínam.
Turné s kapelou Kabát trvá niekedy dlho, nie po každom koncerte sa podarí prísť domov do vlastnej postele a užívať si domácu stravu. Ste reštauračný tip?
Reštauračné zariadenie patri k životu kapely na turné či po koncerte alebo pred. Keď ideme naozaj veľké turné, ako nás čaká na jeseň, náš tím tvorí 90-100 ľudí, vtedy máme so sebou i vlastný katering. Inak si to odnesú reštaurácie.
Aké jedlá si objednávate v reštauráciách?
Som typický stredoeurópsky stravník, milujem bravčové mäso, knedlíky, omáčky, takže žiadne vymýšľačky, normálne našu kuchyňu.
Ako vnímate moderné stravovacie trendy – vegetariánstvo, vegánstvo, jesť bez cukrov a podobne?
Nech si robí kto čo chce a je čo chce. Dávam tomu úplnú voľnosť. U mňa na návšteve kto si o čo povie, to mu dám. Rovnako ako ja dokážem zjesť polovicu čokolády pred polnocou po divadle. Viem, že by som nezaspal a akokoľvek by som sa bránil, napokon by som z tej postele zliezol a dal si ju (smiech). Zjem ju rovno a mám pokoj. Nikdy si nedávam novoročné predsavzatia, že schudnem desať kíl, lebo to aj tak nevydržím, telo si samo vypýta čo potrebuje. Stane sa, že jeden deň si nedám mäso, ale na druhý to poctivo doplním.
V muzikáloch hráte v kostýmoch. Stalo sa niekedy, že ste sa dobre najedli a kostým nešiel zapnúť?
Našťastie sú šité variabilne a majú skryté šnúročky aj gumičky, aby povoľovali keď treba, lebo ani alternanti nemajú úplne rovnaké postavy. Myslím, že som vo veku, keď mám postavu celkom stabilizovanú, dolu to už asi nepôjde, hore by to možno ešte šlo (smiech). Trochu si dávam pozor.
Pomáhate si aj športom?
Odmalička som hrával futbal, naša rodina bola celkom futbalovo založená a do vojenčiny som reprezentoval v okresných preboroch. Po vojenčine „jsem zaslechl hudby hlas“, tak samozrejme šport ustúpil, ale občas si zahrám. Netvrdím, že mám kondičku, aby som zabehol maratón, ale po päťdesiatke je to slušné.
Deti stále mladšie a mladšie…
Deti sú super, udržujú mozog i telo v kondícii.
Anna Olvecká
