Cez zimu dobre padne exotická dovolenka v teplých krajinách. Platí to však len v prípade, ak netrpíte aviafóbiou, teda panickým strachom z lietania. Trápi totiž až jednu tretinu populácie. Našťastie, najnovšie štúdie AGCS (Allianz Global Corporate & Specialty – Allianz poisťovateľ korporátnych a špeciálnych riešení riadenia rizika) prinášajú dobré správy. Lietanie je najbezpečnejší spôsob dopravy. Ale ktorá časť letu je pre cestujúcich najrizikovejšia? A kam sa v lietadle bezpečne usadiť?
Úder blesku je pravdepodobnejší ako smrť v lietadle
I keď minuloročné letecké katastrofy svedčia skôr o opaku, z pohľadu dlhotrvajúcich trendov v rokoch 1972 až 2013 je letecký priemysel stále veľmi bezpečným a komfortným spôsobom dopravy. Pri komerčných letoch totiž pripadajú priemerne „len“ dve úmrtia na 100 miliónov pasažierov, čím je pravdepodobnosť smrteľného úrazu pri cestovaní s aerolinkami z EÚ či USA iba 1:29 miliónom. Dokonca aj možnosť, že človeka zabije úder blesku, je oproti smrti v lietadle oveľa reálnejšia – 1:10,5 milióna. Aj keď lietanie možno považovať za najbezpečnejší spôsob dopravy, isté nebezpečenstvo stále existuje.
S kým na palubu?
„Najhorší štandard leteckej dopravy vykazuje africký región, kde sú v niektorých odľahlých častiach kontinentu podmienky porovnateľné s americkými či európskymi spred 50 rokov,“ uvádza AGCS, jeden z najväčších svetových poisťovateľov lietadiel. V roku 2012 sa až 45 % úmrtí spôsobených leteckými nešťastiami stalo na letoch afrických aeroliniek. Ďalšími rizikovými linkami sú aj exotické destinácie Ázie a ich letecké spoločnosti s výsledkom 43 %.
Pristátie nemusí byť hladké
Bezpečnejšiu spoločnosť či destináciu si síce pre dopravu na dovolenku zvoliť môžeme, avšak ani tak úplne neeliminujeme všetky možné nástrahy. Všeobecne známa je napríklad skutočnosť, že najviac nehôd sa stáva pri vzlete a pristátí lietadla. Štúdia AGCS upozorňuje, že jedna z týchto aktivít je o poznanie riskantnejšia. Najväčšiu pravdepodobnosť vzniku leteckej havárie má na svedomí pristávanie. Práve to podľa štatistík Boeingu spôsobí až takmer 60 % všetkých leteckých nehôd.
V rokoch 2003 až 2012 pristávanie a s tým súvisiace klesanie lietadla spôsobilo až 57 % všetkých nehôd. Vzlet alebo následné stúpanie spôsobilo 24 % nešťastí, manévrami na letiskovej ploche bolo zapríčinených 11 % nehôd a len 9 % leteckých katastrof vzniklo pri lete v konštantnej výške a rýchlosti.
Stále bezpečnejšie
Popri čítaní nehodových štatistík môže cestujúcich aspoň trochu upokojiť fakt, že za posledných 50 rokov sa bezpečnosť letovej prevádzky podstatne zvýšila a pokrok sa nezastavil. Práve naopak, v rokoch 1962 až 1971 bolo priemerne až 133 obetí na 100 miliónov pasažierov, čo je oproti dnešnému priemeru, dvom obetiam, obrovský rozdiel.
Pokoj cestujúcich a posádky je zabezpečený značnými investíciami do nových technológií a drahšieho vybavenia. Nároky zvyšuje aj legislatíva a rast odškodného v oblasti životného poistenia. AGCS uvádza, že súhrnná výška rizík, ktorým sa aerolinky bežne vystavujú, môže do piatich rokov u niektorých z nich dokonca prekročiť hranicu jednej miliardy dolárov.
Želáte si sedieť v uličke alebo pri okne?
Kým však bude cestovanie úplne bezpečné, snažia sa cestujúci prísť s vlastnými tipmi na to, ako prežiť prípadnú nehodu. Niektorí sa spoliehajú na sedenie v prednej časti lietadla, iní si zase rezervujú miesta úplne vzadu. „Leteckí odborníci sa však jednohlasne zhodujú, že žiadne „najbezpečnejšie“ miesto v lietadle neexistuje, pretože každá nehoda je iná,“ konštatuje AGCS.
