Preslávil sa ako Poštár Jano v televíznej relácii. Impozantná neprehliadnuteľná postava Jána Gorduliča sa dnes objavuje v standup komedy a nielen sama, ale šéfuje skupine pod názvom Silné reči. Nedávno vyšlo na CD nosiči to najlepšie z ich tvorby a na uvedení tohto nosiča sme podebatovali práve s Jánomn Gorduličom.
Ako ste prišli na myšlienku, že po úspešnom účinkovaní v Pošte pre Teba ste začali robiť standup komedy?
Môj kamarát otváral v Bratislave klub a chcel tam mať aj iné veci ako piatkové a sobotné žúrky, napríklad diskusie, aj pretože bol novinár. Často cestoval do zahraničia, kde si prezeral po kluboch, čo tam frčí a v Londýne videl standup komedy. Oslovil mňa, niekoľkokrát som mu povedal nie, ale napokon sme s tým predsa len začali.
Život s frajerkami https://www.youtube.com/watch?v=jGx_A_btzfk
Prečo ste mu hovorili nie?
Bolo to niečo nové, čo som nikdy nerobil, neskúšal, takže musel som sa zorientovať, čo to vlastne je.
Priznám sa, bola som presvedčená, že vy taký svetazbehlý, scestovaný, že ste to priniesli vy na Slovensko…
Nie, naozaj nie, hoci humor som mal vždy rád, rád som si robil srandu z ľudí, ale profesionálne robiť humor, to mi ani vo sne nenapadlo.
Piesne mladosti https://www.youtube.com/watch?v=uv7yuKC_LsA
Po kom ste zdedili zmysel pre humor?
Jednoznačne po rodičoch, otec mal veľký zmysel pre humor a mama tiež, čo môžu potvrdiť aj herci, s ktorými robí alebo robila. Keď boli stresy, dokázala si urobiť srandu z nich, ale aj zo seba, lebo to je dôležité.
Prvé vystúpenia ste robili sám, lebo teraz máte okolo seba slušný kolektív…
Nedalo sa to robiť samému, to by bolo pre ľudí aj pre mňa asi riadny zaberák. Vystúpenia mali trvať hodinu aj viac, a to jeden človek nemôže zvládnuť sám, takže začínal so mnou Viktor Horján, Ludvig Bagin, Vlado Janček, ktorý teraz hrá v skupine Saténové ruky a Pavol Seriš, ktorý doteraz robí divadlo jedného herca.
Ťažký týždeň https://www.youtube.com/watch?v=RENrdYEKHrk
Ako prichádzali ďalší, s ktorými účinkujete dnes?
Rôzne. Niektorí priamo za mnou prišli, niektorí ma kontaktovali mailom a dodnes mám pravidlo, že sa na nič nepýtam, nikoho neskúšam, niekde v strede programu dostane záujemca priestor na tri minúty. Sledujem ako zafunguje s divákmi, a to je vlastne konkurz. Potom sa spytujem, či mieni investovať čas do sebazdokonaľovania, či to bola len stávka s kamarátmi na tento raz alebo sa ideme baviť seriózne o tom, že ideme spolupracovať.
Považujete za úspech vydanie CD albumu s nahrávkami standupistov Silné reči?
Áno. Dať dokopy zvukové záznamy v štúdiu, napáliť to na CD, urobiť grafiku obalu nie je pre nás náročná vec, napriek tomu sa tešíme.
Očakávala som skôr DVD…
Už aj formát CD je polomŕtvy, ale chceli sme to dostať ľuďom do áut, do prehrávačov. Dve sezóny sme boli na TV JOJ, verím, že sa ešte objavíme v iných reláciách. Niekedy netreba vidieť, skôr počuť.
Prvé scenáre ste si písali sám?
Samozrejme, ale prizval som si na pomoc spolužiačku z vysokej Anču Fifikovú, ktorá je teraz úspešná kreatívna producentka, robí televízne programy. Úplne prvý scenár bol „o sračkách“, ktoré nás v živote stretávajú a inšpiroval ma Murphyho zákon – ak chceš urobiť niečo, musíš predtým urobiť ešte niečo iné. Bolo to o tom, čo ti bráni byť dobrým človekom, tak si na to spomínam, lebo bolo to neprebádané pole, prvý raz som písal pre seba, musel som si predstavovať ako to budem hovoriť a dúfať, že to bude vtipné.
Vtipy https://www.youtube.com/watch?v=Yn6V1lykVJc
Vaša mama je známa dabingová režisérka Štefánia Gorduličová, ako prijala túto vašu novú polohu?
Ak bola na piatich standupoch, tak to je veľa, vie čo robím samozrejme, raz za rok sa príde pozrieť. Vníma to aj cez médiá, ľudia boli spočiatku šokovaní, občas tam zaznejú aj nejaké vulgarizmy, ale celý život mi dôverovala, vidí, že mám dobrý smer, to čo robím, robím najlepšie ako viem. Brala to ako ďalšiu vec z mojich početných aktivít, nerobila si nádeje, čakala čo z toho vzíde, možno teraz je príjemne prekvapená.
Pre vás je dôležitá táto podpora?
Nie je to len o tomto projekte, ale mamina podpora tu vždy bola, máš na to, choď do toho, verím, ti, to je pre mňa veľmi dôležité. Niekedy som mal pocit, že je nekritická, aj som jej hovoril, vravíš to len preto, že si moja mama, ona ma uisťovala, že nie, nie… Myslím si, že je dobré mať človeka, ktorý vám verí.
Priezvisko – je dobré mať také, ktoré je známe?
Dobré to bolo v tom, že keďže ma vychovávala sama, chodil som s ňou do roboty, kde som stretával ľudí ako Dočolomanský, Studenková, Marek Ťapák, s ktorými som si tykal a tykám, takže toto bola tá svetlá stránka. Na strane druhej veľmi ťažko sa jej vyslovovala veta – toto je môj syn Jano, v tomto a v tomto je dobrý, preto ho odporúčam a naozaj si premyslela, kam ma poslala. Niekedy to bolo ťažšie – to je Gorduličovej syn, na toho sa extra pozrite.
Dokázali ste si však vybudovať silné meno, silnú pozíciu v slovenskom šoubiznise…
Myslím, že mám pozíciu takú, akú chcem mať. Aj keď by som chcel byť známy, určite nie preto ako sa volám, s kým chodím, ale radšej hovorím sústreďme sa na našu prácu, že robíme Ťažký týždeň, či Silné reči.
Váš humor je niekedy pomerne silný, aj dnes ste uvideli kolegu, že spievajúci kaderník…nevolal vám ešte nik, že čo si to dovoľujete?
Nie, v prvom rade si robíme srandu z kolegov, ktorí sú zvyknutí, vedia čo je humor, a že jeho obeťami sa môžu stať aj oni sami. Ak si z teba niekto robí srandu je to preto, že si pre niekoho zaujímavý, ak by ťa nik nepoznal, nerobil by si ani srandu z teba.
Určite ani Ján Gordulič nie je humorne nasadený dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni…Takže keď si od humoru potrebujete oddýchnuť, čo robíte?
Som „itečkár“ a veľmi ma bavia počítače, skladám si ich doma, učím sa programovať. Momentálne som si nakúpil z Číny komponenty a robím si závlahovú sústavu na izbové kvetinky, ovládanú počítačom. Najväčší oddych je ponoriť sa do sveta IT technológií a webových aplikácií.
Text a foto: Anna Olvecká