Rozhovory

Jadranka

Jadranka

Bývalá modelka a rosnička sa dnes výlučne venuje len a len spevu. Z týždňa je minimálne päť dní na cestách, koľkokrát prebrázdila republiku sa nedá ani spočítať. A stále ju to baví. Hoci si pôvodne myslela, keď nahrala prvé CD, že to je zdolaný Mont Everest jej speváckeho umenia. Na oslave svojej päťdesiatky minulý rok však pokrstila trináste a ešte nekončí.

Pocítili ste nejakým spôsobom na sebe zmenu s číslom 50, ktorá sa vás  dotýka už viac ako rok?
Ani nie, len  mám mimoriadne hektické obdobie. Takže žiadne depresie z päťdesiatky.  Tie som mala pri štyridsiatke, ani neviem už prečo. Teraz si to už skôr užívam. Všetci sme rozbehaní, naháňame sa za robotou, nie je čas posedieť na káve, porozprávať sa. Kvitujem aj sociálne siete, kde sa dozviem o priateľoch novinky, komu  sa narodilo vnúča a podobne.

Jubileum ste oslávili veľkolepo…
Pozvala som 250 ľudí na koncert a následný raut, ďalších vyše dvesto lístkov sa na koncert predalo. Koncert trval tri hodny, čo tiež nebolo v pláne, potom viac ako hodinu  som sa predierala davom divákov a prijímala gratulácie a darčeky od divákov.  Medzi pozvaných hostí som sa dostala, keď už papali, čo ma tešilo, lebo im chutilo. Napokon som tri hodiny stála a opäť preberala kvety a darčeky od známych, priateľov. Mnohí sa medzičasom vytratili, takže po oslave som mala telefonáty, kedy prídem na návštevu, aby sme pokecali (smiech). Potešili ma aj kolegovia, ktorí prišli, aby mi zaspievali.

Zvlášť, keď  máte dva domovy – v centre Bratislavy a dom v Ružindole. Kde sa cítite viac doma?
Určite v centre Bratislavy, tam som sa narodila, vyrastala. Neskôr sa mi ani na Kramáre nechcelo chodiť za rodičmi, lebo sa mi zdali mimo Bratislavy (smiech).

Prečo potom ten dom na dedine?
Riešila som vtedy manželskú krízu a chcela som sa odsťahovať. Nejako sa to potom vykrištalizovalo a mám dva domovy.

Máte dvoch súrodencov, moc sa o nich nevie?
Sestra je o jedenásť rokov mladšia a brat o päť.  Sestra je dizajnérka, odišla na štúdiá do Sydney, našla si tam partnera a už sa nevrátila, má dve deti. Brat je IT-technik, má tri dcéry, s tými som samozrejme v úzkom kontakte a užívam si aspoň netere, keď už ja nemám deti.

Vaša cesta k spievaniu nebola primočiara, alebo  ste chceli byť speváčkou od malička…?
S Jankou Valockou sme vymetali všetky možné divadelné kurzy,  aj sme hrávali. Keď som skončila strednú chemickú školu, lebo podľa rodičov bolo teba vyštudovať niečo seriózne,  mať v rukách chlieb, robila som najprv modelku v Nemecku a v krajinách bývalej  Juhoslávie. Odmalička som túžila byť speváčkou a herečkou. Potom som a vrátila domov a s Majkou Velšicovou som začala moderovať program, ktorý mala s manželom  Michalom – Cesta za láskou. Mávali tam aj hostí a Eva Mária Uhríková ma počula spievať a vlastne ma nahovorila na spievanie. Kým som naplno začala spievať, ešte som robila predpoveď počasia v STV, potom v Markíze a opäť  STV. Počas „rosničkovania“ som nahrala svoj prvý album

Ako  sa z vás stala “rosnička!?
Robila som do televízie konkurz na hlásateľku,  tam ma nevzali a Peter Jurčovič ma pripravil na počasie. Chcel, aby to bolo nielen bezduché čítanie, ale aby som aj vedela o čo ide. Potom som sa dostala do štúdia Petra Klimenta, kde som nahrala svoj prvý album a bola som šťastná, že moderovanie akcií môžem osviežiť aj svojimi piesňami. Viac som ani nechcela nahrávať, ale Peter, vraj či som sa zbláznila, že príde druhý, tretí album. Napokon som u neho nahrala 10 albumov. Peter mal však stále viac a viac roboty a aj on začal spievať, koncertovať s manželkou Silviou, tak ďalšie tri albumy som nahrala u Petra Šímu. Eve Márii Uhríkovej som venovala na mojom najnovšom albume  Karty neklamú – spomienku prostredníctvom zmesy jej najznámejších hitov za to, že ma priviedla k spievaniu.

Anna Olvecká

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top