Keby bola vo vrcholovej politike, možno by Slovensko malo svoju prvú prezidentku. Ale keby je vždy len keby… Ako dnes žije dáma, ktorá hýbala našou mladou republikou? Ak ste si mysleli, že sedí niekde v kúte, zatrpknutá, uplakaná – mýlite sa. Zoženštela, zoštíhlela, omladla. Plná pozitívnej energie a práce má tiež neúrekom, hoci priznala, že sa dokáže aj rozmaznávať. Pre vás nám zodpovie na pár otázok: Iveta Radičová.
Na začiatok obvyklá otázka – ako sa máte?
V rámci veku a možností dobre (smiech).
Podarilo sa nám stretnúť až na druhýkrát, zrejme ste stále časovo vyťažená, človek by čakal, že po odchode z politiky budete mať voľna a voľna…ako teda trávite vaše dni?
Patrím k ľuďom, ktorí si dokážu aktivity pridávať, ak niektoré vypadnú. Dáva mi to hlbšie vnímanie zmyslu života a hovorím to bez patetického nadsadenia. Užívam si to, mám viac času na dcéru, aj keď neviem ako by to zhodnotila ona (úsmev) a mám doma prírastok – 6 mesačného zlatého retrievera, ktorý si čas a pozornosť dokáže vynútiť. Vďaka nemu chodím viac na prechádzky, som v kontakte s prírodou. Okrem toho – projekty, vyučovanie, písanie štúdií, konferencie, veľa zahraničných ciest – naozaj zaujímavých pozvaní mám veľa.
Spomenuli ste, že viac oddychujete – čo si pod tým môžeme predstaviť okrem prechádzok so psíkom?
Už dohráme partiu šachu s pánom Balážom nie za dva mesiace, ale aj za dva dni, pretože naozaj čakal niekedy na môj ťah veľmi dlho. Nie preto, že by som toľko váhala, ale naozaj som sa často k šachovnici nedostala. Mám čas na prechádzky a na rýchlu chôdzu v prírode, oveľa viac času na seba, čo si fakt užívam. Občas v štýle, že už to nemusí byť sprcha za minútu, ale dokonca si napustím vaňu (úsmev). Menej sa mi kopia neprečítané knihy.
Čo si ešte doprajete okrem napustenej vane – kaderníčku, kozmetičku…?
Ku kozmetičke som občas zašla, keď som bola vo vrcholovej politike, lebo únava sa prejavovala hlavne na tvári, a to som tam prišla so slovami – urob zázrak! V súčasnosti kozmetiku nevyhľadávam, praktizujem rady mojej starkej – dostatok spánku, pohyb na čerstvom vzduchu, voda a možno výživný krém – mám na to čas.
Psík – zabezpečili ste si ho cielene, aby ste sa donútili chodiť na čerstvý vzduch?
Nie. Mala som z útulku Oskarka, ktorý mal potrebu neustále utekať, a hoci sme naozaj urobili opatrenia, aby sme mu v tejto jeho záľube zabránili, stalo sa že mi vybehol na cestu a zrazilo ho auto. Do dvoch týždňov po ňom ma opustil aj starý pätnásťročný zlatý retriever, ktorý pošiel na starobu. Oplakávala som ich a dcéra mi zaobstarala šteniatko, ktoré si teraz užívam. Som psíčkárka a mám všeobecne rada zvieratká.
Kozmetiku ste navštevovali skôr z nutnosti, pozorná rodina sleduje, po čom túžite, ale čo si najradšej doprajete vy, čím sa viete potešiť, rozmaznať, nejaký rozmar na seba prezradíte?
Dobré bonbóny, čerstvý krémeš, veterník, k tomu ranné slniečko na terase, blízki okolo mňa, k tomu príjemná hudba, dobrá kniha….
V istom veku považujeme jedenie spomínaných dobrôt za hriech…máte potom výčitky svedomia, čo ste pojedli?
To aj je hriech! Obdobie ženy v menopauze – hovorme o tom – nie je to pre ženy ľahké, už pohľad na krémeš je hriech, nie to ešte ho zjesť! Zrazu nastane problém, že ráno rifle nezapnete, treba to potom oddrieť, pár dní si dať pozor…
Vy sa nemáte čo sťažovať, odkedy ste odišli z politiky, pochudli ste, omladli…
Pochudla som prirodzene, vnútorným pokojom, pravidelnou stravou, vďaka času. Sú typy, ktoré v strese chudnú, alebo naopak priberajú. Patrím k tým druhým.
Napriek tomu, že hovoríme skôr o ženských veciach ako o politike, predsa len sa nedá obísť skutočnosť, že vaše šance by v tohoročných prezidentských voľbách boli mimoriadne veľké… Nie je vám ľúto, že práve teraz ste už z toho kola preč?
Po skúsenostiach z politiky som sa rozhodla „pre odluku od stola aj lože“ práve pre hlboké poznanie pomerov v slovenskej politike. Odluka neznamená definitívu, ale to poznanie. Nie je mi ľúto, že v tomto období nie som súčasťou antikampane, útokov, špinavostí, ktoré sprevádzajú slovenský politický život.
Veríme tomu…
Mala som tisícky mailov, listov, agentúry ma dávali do meraní a naozaj reálne hrozilo víťazstvo, čo je pre mňa veľkým povzbudením a bolo by určite pre každého človeka. Nebudem zastierať, že som nevidela otáznik, či som urobila dobre. Rozmýšlala som o tom nie kvôli politikom, kvôli funkcii, ale kvôli podpore a dôvere ľudí. Dala som si ale na misky váh „pre a proti“. Za ten krátky čas, čo uplynul od politických súbojov, miska s „nie“ prevážila. No dôvera občanov je obrovský dar, ktorý si nesmierne vážim.
Žiaľ, na Slovensku je stále tendencia a nehovoríme len o politike, ak chce niekto preraziť, namiesto zdôrazňovania svojich zásluh a kladov, poukazuje na negatíva protivníka a sebaprezentáciu robí prostredníctvom útokov… Je šanca na zlepšenie?
Nie je to otázka len Slovenska, politika všade sa môže robiť dvoma spôsobmi – jeden je ten, ktorý ste opísali, politika založená na sľuboch a nepriateľoch. Samozrejme nie je to len o politike. Príde k vám domov inštalatér, ktorý ma odstrániť poruchu a jeho prvá otázka znie – aký babrák robil toto predo mnou? Úplne všetko zle. Máme tendenciu sa vyviniť z vecí, a v politike je to ešte o stupienok vyššie. A potom existuje druhý spôsob – dokázať si priznať chybu, nemať pocit, že máte patent na pravdu. Nebáť sa ukázať že dokážete byť nastavený aj na príjem, nielen na vysielanie, že dokážete počúvať, zobrať si ponaučenie, priznať si chybu.
A ak niekto s vami nesúhlasí, nemusí byť hneď hlupák alebo nepriateľ. Práve tento postoj je označovaný ako slabosť a váhavosť, hoci vyžaduje razantnosť a odvahu. Stále platí, ryba smrdí od hlavy.
Spomenuli ste dcéru a čas, ktorého máte viac pre ňu. Aká ste boli mama, keď bola mladšia, napríklad v puberte a ohradila sa – mama, teraz nemáš pravdu, uznali ste jej argumenty?
Vyrastala v otvorenom, priateľskom slobodnom prostredí. Skôr jej sloboda narážala na mantinely u otca, kde sa občas vyskytli emotívne reakcie. Keď však prešla z dievčenského sveta do ženského, všetko fungovalo otvorene, na kamarátskej vlne a dodnes to tak je. Je to nielen dcéra, ale aj moja najlepšia priateľka.
Váš manžel Stano Radič bol humorista a jeho obľúbenou témou pre satiru boli neduhy v politike. Počas vášho pôsobenia v politike už nebol medzi nami, predsa ste ho dobre poznali, predstavovali ste si, akú paródiu by na niektoré vaše názory, rozhodnutia dokázal urobiť?
Že či! Vidím aj počujem, dostala by som tajfún satiry a paródie, urobil by to s láskou ale pravdivo.
Zmenili ste na základe toho niekedy svoje rozhodnutia, keď ste si predstavili jeho reakciu?
Áno, potichu som sa s ním rozprávala aj v deň, keď ma odvolávali v parlamente. Sedíte tam celú noc, počúvate poslancov, Príspevky niektorých dokonca za hranicou tolerancie a akceptácie, čiže nevychovaných a neslušných ľudí. No a prišiel ten moment ako keby mi Stano povedal – Ivka, choď odtiaľto preč, tu nemáš čo robiť…
Ste matka, ste vdova…médiá vám neodpustili, keď sa vaša tvár rozžiarila znovu láskou, ktorá vstúpila aj do vášho srdca a netajili ste to…Vraj je to bolo priskoro, bolelo to?
Dotklo sa ma to. Mala som 48 rokov, myslím, že je to veľmi skoro na samotu. Milenky, mimomanželské vzťahy neprekážajú, naopak, často sa to hodnotia z úsmevom a pozitívne – hľa, čo dokáže! Ak si po roku samoty nájde žena partnera skôr na úrovni priateľských väzieb, tak sa to nesmie. Bolo to kruté.
Kto vám bolo oporou, kto vám hovoril, aby ste kašľali na reči?
Určite rodina a všetci priatelia, ktorí mi dokonca zakazovali čítať médiá.
Otvorene ste dokázali hovoriť aj o rozchode…
To je život, stáva sa to, bolo to ťažké, keď som začala cítiť, že ten vzťah už nie je tým, čím bol. Najprv si to nechcete pripustiť, potom príde štádium, keď sa snažíte ešte niečo zachraňovať, a potom príde etapa, keď priznáte sama pred sebou, že ste obaja nešťastní. Som vďačná, za ten vzťah. Prebral ma k životu, no potom to už nešlo. Nič sa tým nezmenilo na mojom vzťahu k postihnutým, snažím sa pomáhať, tak aby som neurazila, teším sa z ich úspechov.
Na záver…
Chcem sa poďakovať za priestor, prosím vás, píšte aj o nás, ženách, ktoré prechádzame obdobím menopauzy, bojujeme s prechodom, nie len o modelkách a mladosti. Vieme, že muži potrebujú Prostanol, ale vieme čo naozaj potrebujú ženy? Nie je to jednoduché, vedieť starnúť so cťou, zvládať „odchod“ organizmu. Každá žena je neskutočne krásna, pôvabná, keď je šťastná. A šťastná je vtedy, keď vie, že dokáže nielen dávať, ale existuje niekto, kto ju má rád, preto želám ženám, aby boli milované!
Pôsobíte tak, že vás niekto rád má…
Snažím sa, neodpisujem sa ani ako žena, ani ako vdova… Nikdy neviete, kedy tá iskierka príde a niekedy neviete, ani prečo odišla. U mňa tá iskierka je, snažím sa, aby nevyhasla, robí ma to šťastnou.
FOTO: Peter Piaček a archív I. Radičovej
