Helena Vondráčková: Čas je kolobeh, ktorý musíme rešpektovať

Helena Vondráčková (67) je bez preháňania zázrak prírody. Tento rok sa nesie v jej živote v znamení 50-teho výročia účinkovania na hudobnej scéne, a to už je čo povedať. Do Bratislavy chodí rada a často. Tentoraz prišla, okrem iného, pokrstiť knhu Zuzany Olešovej s názvom Hurá, nešibe len mne. Hoci by sa zdalo, že za tých 50 rokov už povdala všetko, nie je to pravda, pretože Helena vždy má čo povedať a s nadšením aj po 50-tich rokoch hovorí hlavne o svojej práci.

Spomínate si,  čo všeko ste už krstili?

Myslím, že skoro všetko – knihy, CD, aj zvieratá v ZOO, je toho dosť.

 

Predvianočný čas je priam žatvou pre umelcov – čaká vás ešte veľa práce do konca roka?

To si píšte! V septembri mi vyšiel dvojalbum pri príležitosti mojich paťdesiatín na hudobnej scéne, je to taký retrospektívny pohľad späť – to najlepšie z najlepšieho, okrem toho vyrazili moju podobu na zlaté a strieborné mince (smiech).  Mám pred sebou množstvo koncertov, účinkovanie v nemeckej televízii vo vianočnom programe, koncert v Lucerne –  už tradičný, množstvo súkromných akcií, 14. novembra mi vyjde vianočný album Kouzlo Vánoc, takže na nudu si nesťažujem..

 

Dvojcédečko, aby zmapovalo vašich úspešných 50 rokov – nie je to málo?

Dalo nám  veľa práce, než sme 2 x 20 piesní dali dohromady, neustále sme to menili, dohadovali sa, že táto bola lepšia, túto mali ľudia radšej, no bolo to náročné, kým sme  optimálne vymysleli, ktoré tam majú byť a niektoré, ktoré sa tam nedostali,  som aj oplakala.

 

Porovnávali ste obdobie,  čas, keď ste vy mali 50 rokov a teraz vlastne celý rok sa tiahne tým, že oslavujete 50 rokov na scéne?

Rozdiel je hlavne vekový (smieh). Nesťažujem si, v jednej mojej piesni spievam, že čas je proti nám, kolobeh, ktorý musíme rešpektovať a jediná spravodlivosť na svete je, že plynie všetkým.

 

Na vás ale je čas krátky, vy ste ikona boja proti času výzorom, vitalitou, kondíciou…

Ďakujem, ďakujem…

 

Fascinujúce je na vás i to, že akýkoľvek účes  bol kedykoľvek v móde, vám všetky svedčali akoby boli vymyslené len pre vás…

Fakt? Vidíte, to som si ani nevšimla (smiech). Spomínam si na afro, ktoré si myslím, že mi moc nepristalo, ale vyskúšala som si to, poničila vlasy a mám to za sebou (smiech).

 

Vy všeobecne rada experimentujete nielen v účesoch…

Veľmi rada, aj v hudbe, obliekaní,  podobne.

 

Najväčším experimentom a sústom pre bulvár však bolo vaše manželstvo s Martinom Michalom, ktorému nedávali kuvici dlhé trvanie…

Stále nechápem, prečo to bol taký šok, že som si vzala úžasného chlapa?  Je to nazajstný profík, čo povie to splní, nedávno sme oslávili dvanáte výročie nášho manželstva.

 

Prezradíte aký darček ste dostali?

Vždy od svojho manžela dostanem úžasný darček. Väčšinou je to krásny šperk.

 

Nezabúda na vaše sviatky?

Nikdy, to skôr ja (smiech). On má podľa mňa už v septembri pripravené pre mňa vianočné darčeky.

 

Aj ste narazili niekedy doma – že bože, čo je toto a to váš darček?

Nie. Má to perfektne premyslené, zmanažované, ukryté.

 

Keď sme sa rozprávali naposledy práve ste menili kuchyňu, ako sa vám v tej novej varí a žije?

Tak nová kuchyňa, to bola na mňa ušitá pekná búda, to vám teda poviem.  Predstavte si, zmenil sa mi novou kuchyňou úplne život. Keď sme sa brali, Martin ma varoval, jediné čo nechce robiť, je varenie, aby som nerátala s tým, že ho niekedy uvidím behať po kuchyni a chystať jedlo. Dnes je všetko inak,  z kuchyne ma dobreže nevyhazuje, výborne varí, zamiloval sa do všetkých spotrebičov. Také skvelé zverinové medailónky na slivkovej omáčke ako urobil on, som v živote nejedla. Chodí s kuchárskou knihou, všetko robí veľmi precízne, lebo je perfekcionista. Cibuľu nekrája rukou na doske, lebo sú nepravidelné stvorčeky, tak má špeciálny krájač cibule, ktorý mu ju nakrája podľa predstáv (smiech).

 

Na začiatku ste spomenuli vianočný album, ako budú vyzerať vaše tohtoročné Vianoce, už viete?

Určite viem, že to bude v Česku, nikdy v živote som na Vianoce nebola inde ako doma. Teším sa na to, konečne si s Martinom urobíme výlet so psom do Brdských lesov, zájdeme si do krásnej reštaurácie, dáme si skvelé jedlo, vínko a bude pohoda. Doma máme klasiku – šalát, rybu, Martin si k tomu ešte vydupal rybaciu polievku, už sa zháňa po hlavách rýb. Jednoducho pohoda.