Gizka Oňová: Moja rada mladým – študujte!

Gizka Oňová

Fenomén dnešnej doby. Dáma, ktorá si krátko pred sedemdesiatkou získala všetky generácie a rovnako ju obdivujú a majú radi jej rovesníci ako mladí ľudia, ktorí nemajú problém tykať si s ňou. Na cestách ju správádza manžel, ktorý je vodičom, manažérom, ale hlavne skvelým partnerom.

Stretli sme sa v obci Veľké Lovce, kde zažila Gizka Oňová pekvapenie. Zo Záhoria za ňou prišla rodina, ktorej výrazne pomohla zmeniť životný štýl a urovnala vzťahy v rodine vďaka relácii Svokra. Medzitým obiehala Slovensko s programom Hýb sa!, ale našla si čas i na návštevu Barcelony, kde sa stretla s dcérou a vnúčatami, ktoré žijú v zahraničí.

Čo nám prezradíte o rodine, ktorá za vami prišla zo Záhoria do Veľkých Loviec?
V prvom rade musím povedať, že som dojatá. V neustálom kontakte je so mnou nielen rodina, ale aj rodičia a majú pocit, že z času na čas musia prísť za mnou a povedať mi niečo o sebe. Som pyšná nielen na túto rodinu, ale aj na seba, že sa mi podarilo urovnať v nej vzťahy a je to jedna z mála rodín, s ktorou udržujem bližší kontakt. Vzťahy sú v rodine najdôležitejšie, keď nefungujú vzťahy, nefunguje nič. Keď chýba pochopenie, odpustenie, láska – nemá význam takýto život.

Aký bol ich príbeh, nech sme v obraze?
Mladí si nevedeli nájsť zamestnanie, nemali ani veľmi čo ponúknuť – v rámci vzdelania. Mladá pani robila upratovačku, na pokraji nervového zrútenia a neustále s poruchanými nervami znášali krivdu osudu, najmenšie dieťa je postihnuté onkologickou chorobou, s rodičmi neudržiavali kontakt, no celé zlé. Rodičia, s ktorými sa nezmierili, im splácali hypotéku, napriek všetkému. Tak som si povedala, je to normálne? Svokrovci im splácajú hypotéku a oni si nevedia nájsť k nim cestu? Pohovorila som si s mladými, keď som diagnostikovala túto situáciu, pozvala svokrocov k mladým a rodina sa uzmierila. Nastavili si mantinely, pokiaľ sa starší môžu miešať mladým do života a zároveň starší tiež si vydobili kontakt s vnúčatami, napokon vďaka nim, neboli na ulici. Mladý si našiel robotu, podarilo sa mi ho naštartovať a hlavne mladá matka uznala, že potrebuje pomoc psychiatra, lebo inak situáciu sama nezvládne. Rodine sa dnes darí dobre,  bol tu dedo, otec s dvomi deťmi. Postihnuté dieťa a najstaršia dcéra žijú u starých rodičov, takže aj takto našli u nich pomoc. Pomohlo, pretože priznám sa, v mnohých rodinách mám pocit, že som nepomohla, ale verím  a dostávam listy od divákov, ktorí sa borili v podobných problémoch a pomohlo to im, preto tá práca naozaj stojí za to.

Ako sa dokážete odosobniť od problémov rodiny, z ktorej odchádzate a na svojich pleciach nesiete bremeno ich trápenia a viete, že nie je im pomoci, lebo nechcú?
Bolí to. Fyzicky ma to ubíja, ale ako som hovorila, motiváciou pre mňa je divák, ktorý si nájde svoje a pomôže to jemu. Tie príbehy sú autentické zo života, riešim tak ako to prichádza.

Ako ste strávili a ešte trávite  letné dni?
Každý víkend vystupujem na dvoch niekedy aj troch miestach, koncertujem, spievam, cez týždeň výlety, lebo aj rodine sa treba venovať. Ideme si s manželom zaplávať, pochodiť a tak. A lúštim sudoku, to je moja vášeň.

Čo robí manžel, keď lúštite sudoku?
Pozerá Hercula Poirota, číta knihu alebo mi pripravuje aranžmány nejakých nových pekných piesní. Nehovorím o novinkách, ale naopak, o nejakej starej peknej piesni slovenskej, na ktorú sa pomaly zabúda.  On ju vyhrabe, zmodernizuje, zaranžuje a ja spievam o dušu. Máme v archíve totiž úplné melodické aj textové skvosty a ja sa starám, aby sa na ne nezabudlo.

Dovolenku máte za sebou?
Po veľkej noci sme boli v Barcelone, kde sme sa stretli s dcérou, vnúčatami a zaťom, ale inak ideme dovolenkovať až koncom septemba. Pre nás dôchodcov nie je moc dobré v tých júlových a augustových horúčavách niekam chodiť, ale pred koncom leta alebo aj po lete. A myslím, že znovu zvíťazí Barcelona, pretože naši mladí tam majú loď, prežívajú na nej celé leto a my tam máme tiež svoju izbu, tak využijeme príjemné s užitočným. Na loď, kolobežky, dobré večere, samozrejme nechýbajú party s kartami, všetci ich spoločne radi hráme.

Prezradíte koľko rokov majú vnúčatá a čomu sa venujú?
Môj slovenský vnuk Roland má 20 rokov,  maturoval na elektrotechnickej škole, jeho sestra Laura je tretiačka na ekonomickej škole – to sú   vnúčatá  od syna Rolanda. No a v zahraničí mám tri vnučky – Rebecca bude mať 20 rokov, študuje na vysokej škole kameru, fotografiu a réžiu. Sophia skončila strednú školu a tiež pôjde umeleckou cestou, krásne spieva a najmladšia chodí v Londýne na umeleckú školu Italia Conti, kde študuje muzikálový spev, herectvo. Som rada, že dievčatá študujú v Londýne, pretože tam majú prenajatý byt a ja sa s manželom občas dostanem do tohto skvelého mesta na výborne predstavenia.

Ste úžasne scestovaní starí rodičia…
Hlavne som šťastná, že študujú, lebo sa stretávam, s rodinami, kde nemajú čo ponúknuť ako vzdelanie, ale očakávania ľudí sú veľké. Myslím, že štúdium je veľmi dôležité. A sme vďační za zdravie, že môžeme s manželom toto všetko absolvovať.

Pripravila: Anna Olvecká