Speváčku a divadelnú herečku Petru Maxinovú pre divadelný svet objavil Jozef Bednárik s Jánom Ďurovčíkom, keď mala 15 rokov. Odvtedy sa okrem spevu venuje nádhernému povolaniu muzikálovej herečky, dabingu, rozhlasovej práci a účinkuje aj v televíznych seriáloch. Petra už ako 11 ročná spievala a nahrávala s Vašom Patejdlom. V Košiciach pre divadlo Cassia pôsobila aj ako talentovaná „scout-ka“, či dokonca asistentka réžie a dramaturgička.
Petra Maxinová už vyše 20 rokov účinkuje a spieva v rôznych divadlách. Účinkovala v Divadle Jonáša Záborského v Prešove či v českom divadle KALICH., kde hrala hlavné ženské postavy v muzikáloch Dracula, či Krysař. Najväčšie úspechy získala v hudbe. Vydala niekoľko albumov s viacerými slovenskými kapelami. Jednou z nich bola dancefloorová skupina D´NIGHT, s ktorou v rokoch 1996-1997, získala dva roky po sebe cenu GRAMMY. S touto hudobnou skupinou absolvovala niekoľko koncertov nielen na Slovensku a v zahraničí, ale aj pre hudobný kanál MTV Europe. Je úspešnou manažérkou a líderkou hudobnej skupiny ABBA Slovakia, ktorej je aj zakladateľkou. Teraz ju publikum spozná ako hlavnú hviezdu muzikálu Matúš Čák Trenčiansky.
Petra čo pre Teba znamená hudba?
Hudba je pre mňa „ KOZMOS“. Teda celý svet. Je ako brána do duše. Je to dar, ktorým máme možnosť vnímať pocity a emócie. Prijímať ich a dávať.
Tvoja hlasová výbava je úžasná. V rozsahu koľkých oktáv dokážeš spievať?
Ďakujem. Neprezradím, aby to nevyznelo ako chválenie :-D, ale poviem len toľko, že je to naozaj veľký hlasový rozsah.
Objavil Ťa v 15-tich režisér Jozef Bednárik. Ako to bolo?
Dá sa povedať, náhoda. O konkurze som totiž nevedela. Povedala mi o ňom moja spolužiačka z konzervatória. Skúsila som to. Pamätám si ako dnes ako to prebiehalo. Nebohý Beďo povedal: „Práve Ti zomrela mamka, skús sa najprv smiať, potom plakať a do toho všetkého urob nejaké salto alebo mlynské kolo!“… A ja som robila všetko, čo mi priebežne kázal. Povedal: „Výborne a teraz mi zaspievaj, čo máš pripravené“. A zobral ma. Bol to práve on, kto mi vymyslel prezývku z môjho dievčenského mena, pod ktorou som odvtedy medzi hercami známa. ČEGI. Od tej chvíle sme v škole na Konzervatóriu v Košiciach boli Čeky – Marián Čekovský a Čegi.
S ktorými významnými speváckymi a hereckými osobnosťami si počas kariéry spolupracovala a ktorí Ťa najviac obohatili?
Bolo ich skutočne veľa a každý z nich ma niečím posunul v kariére a motivácii v práci ďalej. Najviac ma teší, že najväčšie hviezdy boli vždy najskromnejšie a úplne prirodzené, žiadne maniere. To mi dalo najviac. Pracovala som s menami ako Vašo Patejdl, ešte keď som bola dieťa. Potom počas štúdií na konzervatóriu moja úžasná hlasová pedagogička Vierka Drietomská, Marián Čekovský, Igor Timko, Zoli Sallai. Neskôr Michal Hudák, Peter Stašák , Elenka Kleisová, Lena Košická, Jozef Úradník, Peter Rašev, Richard Herrgott, Karol Čálik, Ivo Gogál, Lucia Šoralová, Katka Hasprová, Jaro Bekr, Janka Daňová Ľubo Horňák alebo z českých Mirjam a Dan Landa, Tomáš Trapl, Monika Absolonová, Karel Gott.. Zo zahraničných napr. Ala Pugačeva. Skutočne by som mohla ešte dlho takto pokračovať a nerada by som bola, ak by si niekto myslel, že som na neho zabudla, preto radšej nebudem ďalej menovať. Bolo ich, aj je ich naozaj veľa..
Na konte máš cenu Grammy so skupinou D-Night. Ako si spomíňaš na túto dancefloorovú etapu?
Bolestne aj šťastne zároveň. Bolestne preto, že počas štúdií na konzervatóriu som bola jedinou žiačkou, ktorá dostala povolenie z ročníka už účinkovať v divadle, dabingu, rozhlase, stala som sa druhou slovenskou Laureátkou Poděbradských dnů poézie vo svojej kategórii. Čo je jedna z najprestížnejších recitačných súťaží. A tak sa zástupkyňa školy rozhodla, keď som ju prišla prosiť o povolenie účinkovať v kapele D´NIGHT, že mi to nedovolí. Bála sa, že to na druháčku bude priveľa mimoškolských aktivít. A nechcela, aby sa z jednotkárky stala zrazu trojkárka, alebo štvorkárka. Povedala mi alebo D´NIGHT, alebo škola a po maturitách si môžem robiť čo chcem. Keď som túto správu oznámila manažérovi skupiny, prišiel s návrhom, aby som albumy naspievala a na pódiá teda nepôjdem ja, ale ich tanečnica, ktorá s tým súhlasila. A tak sme teda pre spokojnosť všetkých tieto albumy takto naspievali a nahrali a na niektorých piesňach som sa podieľala aj svojimi nápadmi. Po skončení školy som do D´NIGHTu nastúpila už oficiálne a precestovali sme niekoľko koncertov na Slovensku a v zahraničí. Práve v zahraničí som s touto kapelou prvýkrát zažila vyše 80.000 publikum, účinkovali sme aj pre MTV Europe! To bola taká malá satisfakcia za moju absenciu v tejto kapele. Žiaľ ako to býva, nič netrvá večne, tak aj táto kapela sa tak nejako rozišla. No dodnes sme všetci v kontakte.
Postupne si sa vyprofilovala ako muzikálová herečka. Čím je pre Teba divadlo príťažlivé? Je náročné spievať, hrať a tancovať zároveň?
Divadlo je ako moje druhé dieťatko, na ktoré sa vždy teším. Nikdy nie je rovnaké, rastie, rozvíja sa, mení sa. Ten pocit, keď stojíte na doskách je neopísateľný. Ten, kto to raz zažije, nedokáže dosky, ktoré znamenajú svet, opustiť. To nejde. Naozaj je to niečo čarovné.
Spievam a tancujem od detstva. Od piatich rokov som čítala a písala, bola som skutočne akčné dieťa, ktoré všetko zaujímalo, čo sa vlastne dodnes nezmenilo. Preto ma naši dali do ľudovej školy, aby svoju aktivitu dala na správne miesto. Prvú recitačnú súťaž som vyhrala ešte v materskej škôlke ako 2 a pol ročná a odvtedy som precestovala nespočetné množstvo súťaží a krajín. Boli to nielen recitačné súťaže, ale aj spevácke, hudobné a v dospelosti aj automobilové. Pochádzam z ockovej strany z tanečnej, hudobnej a speváckej rodiny. Z mamkinej strany zasa zo športovej rodiny. Takže všetky tieto nadania mi prišli ako samozrejmosť, ktoré som len rozvíjala a pracovala a pracujem na sebe stále.
Hudbu a herectvo si študovala v Košiciach a v Banskej Bystrici na FDU ešte študuješ Divadelnú dramaturgiu a réžiu, pretože sa chceš profesionálne vyvíjať. Ako vyzerá Tvoje štúdium, dá sa to všetko stihnúť?
Ak má človek sebadisciplínu, vie čo chce a má organizačné schopnosti a má toho správneho partnera, tak sa všetko dá… V Košiciach som nahliadla do tajov divadelného sveta z opačnej strany. Tej režisérskej a dramaturgickej. To ma očarilo natoľko, že som sa rozhodla ísť to aj študovať. Keď niečo robím, robím to ako správna žena narodená v znamení panny vždy poctivo a do detailov. Preto som sa rozhodla nerobiť to len tak, ale ísť študovať divadelnú dramaturgiu a réžiu. To, či som urobila správne, ukáže čas. Ale ja už teraz cítim, že som urobila dobre, že je to niečo, v čom som sa našla.
Na pár rokov si sa odmlčala, čo všetko sa medzitým udialo?
Zo Slovenska som odišla v čase, keď som mala naštartovanú kariéru nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Odmlčala som sa na Slovensku, nie však v zahraničí. Veľa som cestovala s kapelou a žila som dokonca niekoľko rokov v Španielsku. A po návrate som zatúžila po rodinke a narodil sa mi synček. Po jeho narodení som sa na chvíľu odmlčala.
Teraz pripravuješ nový projekt, novú verziu muzikálu Matúš Čák Trenčiansky. Predstav nám ho.
Dramaturgicky sa v tomto muzikáli pokúsim spojiť humor s vážnosťou, históriu so súčasnosťou a nenávisť s láskou tak, aby si každý v tomto našiel to svoje. Na rolu Izabely sa nesmierne teším. Pôvodne som mala v muzikáli byť v pozícii dramaturgičky, ale keď sa nám podarilo spojiť sa s Jirkom Zonygom, povedala som, že to bude pre mňa obrovská česť stáť na jednom pódiu s tak fantastickým spevákom a hercom, ktorý patrí v Čechách k TOPkám. A tak som sa nechala presvedčiť. Vôbec to neľutujem! Naše hlasy v duetách si sadli perfektne! Mám z tejto spolupráce obrovskú radosť!
Megaúspešná je skupina ABBA Slovakia, s ktorou si nedávno vystúpila aj na festivale Sziget. Ako sa Ti spieva Agneta? Je to iné ako vlastná tvorba?
Vlastná tvorba, je vlastná tvorba. Aj na tej pracujem a rada by som v najbližšom roku vydala sólový album. Zatiaľ mám vonku iba singel J. Ale ABBA je moja srdcovka. Na ABBE, BEATLES, QUEEN som vyrástla.. Je to hudba, ktorá je neuveriteľne prepracovaná kompozične, textovo a vôbec je nesmrteľná. Nadpozemská. Veľa ľudí neverilo do poslednej chvíle, že ideme s revivalovou kapelou naozaj na SZIGET! Organizátor to zariadil tak, že sme vystupovali v nedeľu, kedy na hlavnom pódiu hral headliner, skupina DUA LIPA. Hneď oproti sme mali pódium my. Oficiálne tam bolo niečo vyše 70.000 ľudí. Čiže hneď ako skončila svoj koncert DUA LIPA, ľudia sa len otočili čelom vzad a spontánne začali spievať MAMMA MIA! Čím nás privítali a my sme sa k ním teda pridali. Bolo to niečo neuveriteľné, slovami neopísateľné! A mne neostávalo nič iné ako poďakovať skupine ABBA! Za to, že sme vďaka ich piesňam mohli zažiť to, čo zažije len zopár vyvolených na tomto festivale. Odtiaľ sme si odniesli niekoľko prvenstiev. Prvá revivalová kapela so zameraním na skupinu ABBA na Szigete vôbec, doposiaľ tam tribute kapely nikdy neboli. A prvá zahraničná revivalová skupina zo zahraničia. Na svete je hádam milión revivalových ABBA kapiel, ale nám to prvenstvo a musím priznať, že bolo naozaj úspešné, už nik nezoberie.
Profesionálne sa venuješ chovu psieho plemena „chihuahua“, s ktorými sa prezentuješ aj na výstavách. Si klasická psíčkarka, ktorá so zvieratami spí aj v posteli?
Najskôr som to brala naozaj profesionálne vo všetkých smeroch a vysvetľovala som im, že keď ja nespím v ich posteli, že je fér, ak oni nespia v tej mojej. Ale ako to už býva. Tie obrovské smutné očká… Nedokážete im povedať nie. Ale našli sme kompromis. Môžu ísť na gauč, ale nie do spálne.
Máš nejaké nesplnené herecké alebo spevácke sny?
Mám. Milujem život, svojho syna, rodinu. Ale milujem aj svoju prácu. A mojim speváckym snom je do roka vydať sólový album. Viem si seba samú predstaviť aj na pozícii televíznej moderátorky alebo hlásateľky. Ale najviac by ma bavilo pracovať v oblasti, z ktorej tento rok budem robiť štátnice. Ako dramaturg alebo režisér, či už v divadle, alebo v televízii. 🙂
Zdroj: Nora Krchňáková
