, ale aj obec Káva v Maďarsku. Najmä však – nápoj.){kind=link}
Káva. Krík, semienka − zrnká, čertove semená (v Egypte nazývané aj pôda bohov), ale aj obec Káva v Maďarsku. Najmä však – nápoj. V Turecku ho považovali za mlieko šachistov a mysliteľov, vo Vatikáne za diabolský nápoj, podľa Ženskej petície proti káve zo 17. storočia za príčinu mužskej neplodnosti. Táto čierna tekutina si však napriek tomu získala celý svet až tak, že v súčasnosti sa jej vypije viac ako dve miliardy šálok denne. Produkuje ho 25 miliónov pestovateľov v 50 krajinách, obchod s ním živí takmer sto miliónov ľudí a po rope je druhou najviac obchodovanou komoditou.
Kto objavil kávu?
Na povzbudzujúce účinky kávy vraj prišiel pastier kôz v etiópskej provincii Kaffa. Po spásaní neznámej rastliny boli jeho kozy vitálne a čulé. Bobule ochutnal aj on a objav bol na svete. Opát neďalekého kláštora ich hodil ako čertovo semeno do ohňa, aróma ho však inšpirovala, urobil z nich odvar a nadchol sa preň. Iný zdroj hovorí, že kávu začali pražiť po požiari, keď obhorené kávové kríky príjemne voňali. Inde tvrdia, že kávu objavil šejk, ktorému uľahčila návrat do Mekky, pretože ňou uzdravil vládcovu dcéru, alebo že to bol jemenský kňaz a lekár, ktorého po vyhnaní z Mekky ponúkli kávou, a on ňou neskôr liečil. Zistiť pravdu je zrejme rovnako ťažké, ako rozhodnúť, ktorá káva je najlepšia. Dôležité však je, že káva je.
Prvá kaviareň
Kontroverzné sú aj údaje o kaviarňach. V Európe vraj prvú otvorili r. 1645 v Benátkach. Uvádza sa však aj rok 1624 či 1683 alebo 1720 a všetkým oponuje údaj, že najstaršou európskou kaviarňou je parížska Le Procope z r. 1686… Ešteže sú v mnohých jazykoch podobné aspoň názvy kávy: cefe, cahu, kave, kahvah, kafa, coffee, café, kaffee. Odvodili ich vraj od slova gahwah, označujúceho aj iné nápoje, napríklad víno. Alebo je pravda, že prvá slabika ka je odvodená od miesta objavu a koniec slova pochádza z arabského gahwa, čo znamená vzrušenie?
Nápoj panovníkov
V tureckom Istanbule vraj kávu začali piť v 15. storočí, kde údajne vznikla prvá kaviareň na svete. Do Európy ju priviezli Holanďania, ktorí roku 1615 obdarovali kávovými zrnami francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Panovník ich dal zasadiť do skleníka (mnohé kávovníky v Južnej Amerike dodnes považujú za ich potomkov) a rozšíril kávu po celej krajine. Mohamedovi sa vraj zasa po niekoľkých dúškoch kávy navrátila taká sila, že mohol zosadiť z koňa štyridsať mužov, uspokojiť štyridsať žien a vytvoriť celú islamskú ríšu.
Odroda je dôležitá
Najvýznamnejšími odrodami kávy sú Coffea arabica (70 % svetovej kávovej produkcie, kilogram Jamaica Blue Mountain stojí okolo 220 eur, podobne ako Kona Kai rastúca na sopečnej pôde) a trochu lacnejšia Coffea canephora – robusta, ktorá vznikla krížením arabiky a druhu Mauritian. Arabica obsahuje menej kofeínu, viac tukov a cukrov, je aromatickejšia, kyslastejšia, jemnejšia, robusta má dvoj- až trojnásobok kofeínu, menej tukov a cukrov, je tmavšia, má drsnejšiu chuť. Coffea liberica je pre veľkú horkosť len doplnkom kávového trhu. Najväčšími producentmi kávy sú Brazília, Vietnam, Kolumbia a Indonézia. Domovu kávy, Etiópii, patrí 6. miesto
Kto vypije najviac kávy?
V ročnej spotrebe kávy na obyvateľa údajne vedie Fínsko (13 kg), nasleduje Švédsko, Nórsko a Dánsko (10 kg), Švajčiarsko (9 kg), Nemecko (8 kg), potom Belgicko, Luxembursko a Holandsko (7 kg). Na Slovensku spotrebujeme na obyvateľa ročne 3 kg kávy. Rekord s 33 miliardami predaných šálok kávy vytvorila v roku 1994 káva Lavazza pomenovaná po talianskom dovozcovi kávy a pražiarovi Luigim Lavazzovi. V roku 1923 začal miešať a pražiť rôzne druhy kávy a jeho dedičia priniesli v roku 1971 ako prví na svete na trh vákuovo balenú kávu v hliníkovej fólii.
Najvzácnejšia je káva z výkalov
Volá sa kopi luwak, pochádza z Indonézie a jej ročná produkcia je iba 1 000 kg. Vzácnou ju robí fakt, že najprv prejde tráviacim traktom ázijských palmových cibetiek. Tieto zvieratká sa okrem iného živia aj najkvalitnejšími bobuľami kávy. Strávia však iba šupy, zrná vylúčia celé a práve z nich sa po dôkladnom umytí a vysušení praží kopi luwak. Je to káva, ktorá vznikla z núdze, keď holandskí kolonizátori zakázali Indonézanom zbierať a konzumovať plody kávovníka. Indonézania teda začali zbierať trus cibetiek, zrná z neho pražiť, a káva výnimočnej chuti bola na svete.
Meradlo ženských kvalít
Ženísi v Turecku posudzovali hodnotu ženy podľa toho, ako im chutila jej káva. Do krajiny vraj kávu priniesli v roku 1555 sýrski obchodníci. Na sultánskom dvore musel tzv. hlavný varič kávy za pomoci vyše 40 pomocníkov nielen variť dobrú kávu, ale aj byť oddaný sultánovi a vedieť zachovať tajomstvá. Podľa tureckého príslovia dokáže jedna šálka kávy vytvoriť priateľstvo na večnosť, jej vypitie sa vníma ako pocta osobe, ktorá kávu ponúka. Ak však na káve chýba pena, stráca hostiteľ, podľa pravidiel tureckého kávového obradu, prestíž. V Turecku neskôr dala káva meno aj raňajkám – kahvalti, (pred kávou).
Zalievaná nie je turecká
Najjednoduchší a najstarší spôsob prípravy kávy v západnom svete je lúhovanie. Zomletá káva sa zaleje vodou, s pár zrnkami soli na zvýraznenie chuti, odstavenou tesne pred začatím varu. Nie je to však turecká káva. Tzv. turecká sa totiž pripravuje v ibriku – mosadznej alebo medenej džezve. Voda s cukrom sa v nej privedie do varu, pridá sa veľmi najemno pomletá káva, nechá sa zovrieť, pridá sa ďalšia káva, po spenení sa zloží z variča, obsah sa zamieša a podá hosťovi. Hosť po vypití kávy obráti šálku hore dnom a hostiteľka mu z usadeniny vyveští osud.
Vychýrená viedenská
Nestačí, aby bola len so šľahačkou. Tá pravá, ako z čias rakúskeho cisárstva, je ešte doplnená lyžicou tekutej sladkej smotany. A ako „prišla“ do Viedne? Po bojoch v roku 1683 vraj nechali ustupujúci Turci v meste veľké množstvo nepraženej kávy. Čo s ňou, vedel iba poľský zved František Kolschitsky, ktorý si kávové zrná vyžiadal za úspešnú špionáž. Najprv ponúkal šálky nápoja po domoch, neskôr ich podával vo veľkom stane a napokon si otvoril kaviareň neďaleko Svätoštefanského dómu. Viedenčanom však bola čierna káva pritrpká, tak ju zlepšili šľahačkou a medom.
Káva priateľstva
Je ňou tzv. valostanská káva – espresso posilnené pálenkou grappa a môžete ju ochutnať v Alpách. Podáva sa v drevenej alebo keramickej nádobe grolla, s náustkami po obvode. Grolla putuje od úst k ústam prítomných. Kedysi tak pili kávu na znak priateľstva colníci slúžiaci na hraniciach v oblasti Valle d´Aosta. Pre tých, ktorí sa v súčasnosti odmietajú na tomto obrade zúčastniť z hygienických dôvodov, sa vyrábajú ozdobné grolly s jedným náustkom.
Nezvyčajné kaviarne
Londýnske kaviarne s jednopencovým vstupným volali v minulosti Penny Universities, pretože návštevníci sa mohli vzdelávať pri rozhovoroch intelektuálov. U nás si v súčasnosti osvojili vstup za poplatok tzv. detské kaviarne, kde sa zákazníkom ponúka možnosť zábavy pre deti. Barista (špecialista na prípravu kávy) Stanislav Cibuľa tento rok pokrstil prvú kaviareň u nás pre nepočujúcich, kde sa „hovorí“ posunkami a objednáva prostredníctvom dotykových obrazoviek. V Prievidzi ju otvorila sluchovo postihnutá Lucia Ďurkovičová. Na linkách IC RegioJet Praha – Havířov a späť jazdí kaviareň s pracovnými stolmi, kávou, mätovým čajom a s pripojením na internet (aj s tlačiarňou). Na konferencie či oslavy počas cesty si ju možno prenajať aj celú. Prvá európska kaviareň, kde nemožno platiť hotovosťou, ale iba platobnými kartami, je kaviareň Divadla Józsefa Katonu v Budapešti.
Káva, umenie, magických 60
Kávu si obľúbili aj významní umelci. Antonio Vivaldi a Carlo Goldoni skomponovali dielo s názvom La Bottega del Caffe, Johan S. Bach napísal Coffee Cantata – vraj tak protestoval proti tomu, že v Nemecku chceli vyhlásiť za nezákonné, aby ženy pili kávu. Prvý obraz kaviarne na svete namaľoval holandský umelec Adrian van Ostade, do parížskej Café de Procope vraj chodievali aj takí velikáni ako Rousseau, Diderot či Voltaire, známy, rovnako ako Balzac, ktorý kávu považoval za motor myšlienok a vypil 60 šálok kávy denne. Ludwig van Beethoven vraj zasa vyžadoval, aby mu jednu kávu pripravovali zo 60 zŕn. Súčasníci vyznávajúci najnovší hit, latte art, zase oceňujú kávu s obrázkami maľovanými mliekom.
Pripravila: Marta Horecká
Zdroje: coffeein.sk, streka.net, icesty.cz, skvelakava.sk, hotelove.sk, espresseria.sk, vsetkooturecku.sk, dadala.hyperlinx.cz, TOP hotelierstvo, wikipédia, sme.sk, sweetcoffee.
