Každý kto miluje Taliansko by vedel rozprávať o jeho podmanivých uličkách, námestiach, kaviarničkách a neskutočne dobrom jedle, ktoré dokáže chytiť za srdce. Taliansko je láska na celý život. Ak však už človek prešiel notoricky známe miesta ako Benátky, Miláno, Florenciu, Rím či Neapol, hľadá menej objavené drahokamy, ktoré v sebe Taliansko ukrýva. Medzi takéto klenoty patrí Cremona ležiaca na severe. Upúta nielen svojou históriou, architektúrou, ale aj hudbou, pretože práve tu sa zrodili slávne husle a mesto sa stalo synonymom pre Stradivariho.
Cremona nikdy nezažíva davy turistov a tak si toto mesto každý zamiluje. Námestie Piazza del Comune v srdci Cremony je výstavným miestom ako sa patrí. Z jednej strany na neho vrhá tieň monumentálna Katedrála Santa Maria Assunta so slávnou, vysokánskou vežou Torazzo a baptistériom. Oproti nim sa dvíhajú palácové fasády mestskej radnice Palazzo del Comune a nádherné vyrezávané oblúky na budove známej ako Loggia dei Militi. Na maličkom kúsku sa tu odrazu stretlo niekoľko symbolov celej Cremony, no spomedzi všetkých je najvýraznejšou ikonou 112 metrov vysoká veža Torazzo. Len dve tehlové veže na svete siahajú vyššie než cremonská veža a pri pohľade na ňu sa jemne zatočí hlava, taká je impozantná. Stojí v tesnej blízkosti katedrály a na prvý pohľad sa zdá, akoby vyrastala nad jemnými, renesančnými oblúkmi. Podľa tradície ju začali stavať už na sklonku 8.storočia, ale to čo vidíme dnes je najmä výsledok stredovekej prestavby z 13.storočia. Kto sa nebojí výšok, môže vyjsť až hore a užije sa panorámu celého starobylého mesta. Telo veže nezdobia len okná či oblúky, ale štvrté poschodie patrí obrovským astronomickým hodinám, ktoré sú najväčšie na svete. Hľadal by ich niekto tu v Cremone? Dôležitá Katedrála stojaca len pár krokov od Torazza sa svojim vzhľadom tiež nedá zahanbiť. Je sídlom biskupa a na jej tele sa striedajú prevládajúce románske vplyvy s gotikou, renesanciou či ťažkopádnym barokom. Mnohé talianske stavby pripomínajú učebnice architektúry. Trojicu stavieb uzatvára baptistérium z 12.storočia, ktorého osudy kráčajú ruka v ruke s katedrálou. Mladší aj starší tu posedávajú a sledujú okoloidúcich, ktorí kráčajú do niektorej z blízkych kaviarní a reštaurácii. Dve z nich rozostavili svoje stoly priamo na námestí pod Loggiou. Okolo námestia, ale aj v blízkych uličkách človek rázom objaví malé predajne so starobylými husľami. Bolo to tu, kde svet po prvý krát začul hlas dreveného nástroja. Andrea Amati v 16.storočí položil základy dnešných huslí a bol to on, kto navždy preplietol Cremonu s hudbou, no ak sa dnes nahlas vysloví meno Cremona, každý si spomenie na majstra Antonia Stradivariho, ktorý žil a vytváral najhodnotnejšie husle vtedajšieho sveta na prelome 17. a 18.storočia. Z jeho odkazu čerpá Cremona dodnes a každý kto sa tu ocitne si to skôr či neskôr všimne. Za rohom sa rozprestrie malé námestie s menom Antonia Stradivariho. Jeho socha ticho stojí na kamennom piedestály a svoje husle odovzdáva mladému chlapcovi. Sem tam sa niekto pristaví, pozrie sa na sochu, ale domáci si už zvykli, že človeka, ktorých ich preslávil tu stretávajú dennodenne. Ukryté námestie Piazza delle Pace zaplnili zvuky a farby. Pod stĺpom so sochou svätca sa objavilo niekoľko stánkov s ovocím a zeleninou. Každé ráno sa tu koná malý, improvizovaný trh s čerstvými plodmi, ktoré sem prilákajú desiatky domácich. Obchodníci svoje debničky s broskyňami, melónmi či hroznom povykladali na stoly, no sú aj takí, ktorí len pootvorili svoje kufre na dodávke a predávajú priamo z nich. Vôňa čerstvých rýb sa mieša s melodickým hlasom staršieho rybára. S večerom sa ulice Cremony zaplnia a rovnako aj námestie akoby švihnutím čarovného prútika zázračne ožije. Námestie sa ocitne v žiare reflektorov a úzke uličky vytekajúce z jeho priestorov sa premenia na podniky. Cez deň nikoho nenapadne, koľko tu môže byť malých reštaurácii. Stačí si sadnúť, objednať džbán červeného, domáceho vína a ochutnať nejakú miestnu špecialitu. Málokto odolá vôni čerstvej pizze, no medzi tradičné miestne špeciality patria cestoviny s cukinou.
FOTO: Tomáš Kubuš
