Vzťahy

Čoho sa muži zo strany žien najviac desia?

Hoci mužom narastú telá, nemusí im nutne narásť aj pocit mužnosti. Možno budia dojem, že už majú niečo za sebou, že sú dospelí a vedia chodiť po zemi ako riadni muži, v ich vnútri však často driemu malí chlapci, neodpútaní od maminej sukne.

 

Ako často sa len s týmto javom stretávam. Mám akýsi dar pozerať pod povrch jedinca, a tak sa mi denne stáva, že stretávam majestátne vyzerajúcich mužov, ktorých však pod ich škrupinkou vidím ako uplakaných, nesamostatných a ľútostivých.

Niekedy je to aj na pár výchovných faciek priamo na mieste. Dospelý muž zabudne, že už vyrástol, správa sa ako päťročný. Práve nedávno som na recepcii vo fitnescentre zbadal svalnatého chlapíka, ktorý si zabudol identifikačnú kartu a snažil sa presvedčiť personál, aby ho pustili. Nedostal uspokojivú odpoveď a pri odchode hodil tašku o stenu! Ešte sa pri tom mohol rozrevať, ale to mu už nedovolili jeho prerastené svaly.

Chúďa malé chlapča. Nedostalo, čo chcelo, a nebolo po jeho. Do čerta s takými mužmi! Stále sa držia mamičky, a ak nie, je po ich, vnútorne plačú.

Snažil som sa vysledovať, čoho sa tí chlapi pri ženách najviac boja, a objavil som toto:

Boja sa kritiky
Pri svojej práci som stretol mnohých mužov, pre ktorých bola partnerkina kritika taká bolestná, že jej radšej nič nehovorili. Obmedzili domácu komunikáciu na nevyhnutnú a zvyšok času predstierali, že všetko je o. k. Svoje záujmy pestovali mimo domu a s inými ľuďmi. Prečo sa to deje? Lebo kritika od blízkeho bolí a doma boli veľmi kritizovaní aj za maličkosti.

Boja sa, že v priateľkách odhalia vlastné matky
Ak bola mužova matka generál, najčastejšie učiteľka, už od detstva sa doňho zapisoval zlý postoj k ženám. Matka generál nemá so synom súcit a chce od neho maximum podľa vlastných kritérií. Maličký však na to vôbec nemusí byť nastavený a aj tempo mu môže byť odporné. V hlave mu vzniká skrat a následne aj strach z matky a neskôr z partnerky.

Boja sa, že sú sexuálne slabí
Mnohí muži trpia syndrómom malého prirodzenia a sexuálnej hanblivosti. Korene opäť možno hľadať v detstve, kde došlo k potlačeniu pohľadu na seba samého, a v dospelosti potom jedinec nedokáže prijímať seba samého takého, aký je. Porovnáva sa s megamužmi a desí sa, že mu dá partnerka najavo, že nie je mužom a že ju nedokáže poriadne uspokojiť.

Boja sa, že sú zle finančne zabezpečení
Doma týmto jedincom vtĺkli do hlavy, že muž by mal rodinu prioritne zabezpečiť a žena by mala sedieť doma, starať sa o deti a piecť buchty. Ak sa mužovi nedarí, čo sa niekedy môže stať, prepadne ho strach, že stratí mužnosť. Vtedy sa však neraz pustí do vecí, ktoré ho napokon zruinujú.

Boja sa, že sa ukáže ich slabosť
Žiadny muž nie je vo svojej podstate slaboch, to len jeho vlastný mozog ho na to nabáda. V každom je vždy niečo pekné, čo stojí za povšimnutie. Opäť sa však doma stávalo, že mu dávali najavo, že je taký a taký a mal by byť iný. Strach z toho, že neustojí situáciu, sa neskôr posunie aj do dospelosti a chudák muž panikári. Takýchto mužov najčastejšie stretnete v posilňovni, pri cvičení bojových umení, pri zdvíhaní pollitrov s pivom a v BMW. Niekde si jednoducho musia dokazovať, že až takí zlí nie sú.

Boja sa, že nebude po ich
Títo muži majú taký strach, že niečo nebude tak, ako chcú, že si dokážu presadzovať svoje rôznymi, často aj veľmi premyslenými spôsobmi. Hystériou, podvodmi, tajnosťami, premyslenou rečou, odvádzaním pozornosti inam, prefíkanosťou a ktovie čím ešte. Stávajú sa tým odporní a ani si neuvedomujú, že ich riadiacim motívom je minulý strach z detstva, keď nedostali svoj obľúbený cukrík.

Boja sa, že nie sú „poriadni“ chlapi
Koľko mužov trpí týmto strachom a ani si ho neuvedomujú? Iba do seba súkajú jeho dôsledky. Často o sebe ako malí počúvali výroky typu „ty si to pokazil“, „to sa dalo urobiť lepšie“, „pozri sa na suseda, ten to dokáže“, „prečo si taký hlúpy“ a sto ďalších. V dieťati tak došlo k posunu pohľadu na seba samého a nedostatočný syn sa časom premenil na nedostatočného muža. Títo muži sa buď uzatvárajú do seba a príliš sa neprejavujú, alebo, práve naopak, prepadnú chorobe moriakov – všade ich vidieť, rýchlo jazdia, majú prehnane veľké svaly, sú mimoriadne hluční a ostošesť zdvíhajú pollitre.

Boja sa, že ich vymenia za lepších
Strach zo straty prvenstva a z výmeny je veľmi bolestivý, mnohí ním trpia odjakživa. K jeho vzniku najčastejšie dochádza pri narodení súrodenca alebo pri rozpade prvej lásky. Mozog si všimol – a neraz chybne –  že aj pri vyvíjaní akéhokoľvek úsilia došlo k preradeniu na druhú koľaj s následnými bolestivými emóciami. Neskôr bez toho, aby tam bol akýkoľvek náznak podobnej situácie, má muž pocit, že by sa to mohlo opäť zopakovať, a mení svoje správanie na „paškvilnosť“.

 

Čo s tým? Uvedomte si, že v každom človeku je vždy veľa dobrého, len to často bolo v čase výchovy potlačené. Nepoučení rodičia vám do hlavy vložili programy a nesmierne výkonný mozog s nimi potom ďalej pracuje a stavia na nich ďalšie skúsenosti a situácie. Ak niektorou z týchto vlastností trpíte, dobrou cestou von z tohto otročenia je nájdenie si svojich Emočných rovníc.

Autor: Aleš Kalina. kouč

To Top