Chuť na sladké nikomu z nás nie je cudzia. A nie je to náhoda.

Spomedzi štyroch základných chutí je to práve sladká, ktorá umožnila ľuďom prežiť v náročných podmienkach, právom ju teda môžeme považovať za dôležitú súčasť evolúcie. Prečo je to tak? Čo robí práve zo sladkej, kráľovnú chutí?

Odpoveď treba hľadať, ako to už často býva zvykom, v prírode. Na jazyku človeka sa podľa odborníkov nachádza až 1000 chuťových pohárikov a veľa z nich je určených práve na rozpoznávanie sladkých pokrmov. Mnohé zdroje v tejto súvislosti uvádzajú tzv. mapu chuťových pohárikov. Táto definícia je však značne nepresná. Jednotlivé chute na mape majú presne ohraničené plochy, napríklad  kyslosť a slanosť majú svoje miesta na bokoch jazyka, zatiaľ čo sladká priamo na špičke. Svoju logiku by toto rozmiestnenie malo vtedy, keby  bol  človek schopný ochutnávať jedlá podľa toho, do ktorej časti úst sa mu dostanú. V praxi to však tak nefunguje. Receptory jednotlivých chutí sú na tzv. kapilárach rozptýlené po celom jazyku, jedlo teda môžeme ochutnávať komplexne. Je pravdou, že v niektorých miestach sa môžu tie isté receptory  nachádzať viac nahusto, čo zvádza myslieť si, že chuť jazyk vníma separovane. Nie je to však tak, kto neverí, môže si spraviť jednoduchý test so špičkou jazyka. Zrniečka soli poľahky rozoznať od cukru. Tento fakt pomaly vedie k vysvetleniu, ako to s tou sladkou chuťou vlastne je.  Prečo je pre nás taká neodolateľná?

 

Umenie prežiť

Ľudia teda dokážu rozoznávať špičkou jazyka všetky chute, nielen tú sladkú. To malo v minulosti väčší význam ako by sa mohlo zdať. Rozoznať príjemnú sladkú chuť od podozrivej horkej, mohli naši predkovia hneď po ochutnaní. Čo bolo sladké, bolo väčšinou aj jedlé a navyše aj bohaté na energiu. Koncom jazyka si pomáhali pri rozlišovaní jedlých plodov, rastlín i bobúľ od tých jedovatých a mohli sa tak zasýtiť. Sladká chuť navyše tlmí bolesť, vyčerpanie a pozitívne vplýva aj na duševný stav. V prírode je to už raz tak zariadené, že nám je sladké príjemné. Keď sa dostane do tela, spôsobuje celý rad chemických reakcií vedúcich k vyplavovaniu hormónu šťastia a celkovo k príjemným fyzickým aj psychickým pocitom. Prečo je to tak, vedcom ešte doteraz nie je úplne známe. Faktom však je, že sladká chuť má v prírode výsostné postavenie a keby jej nebolo, nebolo by ani života. Prečo? Lebo rastliny sú primárne nastavené na rozmnožovanie a rodenie plodov a väčšina z nich na to potrebuje aj pomoc zo zvieracej ríše. Aby bola rastlina pre hmyz atraktívna, postupne v nej dozrieva sladkosť. Sladký peľ spoľahlivo priláka hmyz a sladké plody dokonca aj väčšie zvieratá. Hmyz roznesie semená rastlín do širšieho okolia, kde môže rastlina opäť zarodiť. Bez tohto systému by v prírode nebolo ani potravinového reťazca.

U človeka je to nastavené podobne. Chuť na sladké je pre nás prirodzená. Príroda túto vlastnosť šikovne využila a zariadila, že sladké plodiny sú nielen chutné, ale aj energeticky výdatné a dokážu poskytnúť telu potrebnú výživu. Človek na základe toho systému dokázal prežiť aj v drsnom prostredí. Dnes už našťastie nemusíme špičkou jazyka ochutnávať, čo je jedlé a čo nie, a ani inštinktívne vyhľadávať kaloricky výdatnú stravu. Máme jej dostatok, črtá sa problém skôr opačný. Nesprávna životospráva a s ňou súvisiaci nadbytok prijímaných kalórii  môžu mať za následok množstvo civilizačných ochorení. Nebezpečné je tak prejedanie sa, ako aj asketické a nepremyslené vyraďovanie potrebných zložiek stravy. Často si to „odnesú“ najmä cukry. Mnohí ľudia vo vidine rýchleho schudnutia nepremyslene odstránia cukor zo svojho jedálnička. Výsledkom môže byť naozaj rapídny úbytok na váhe, avšak výsledok býva zväčša len krátkodobý. Čoskoro po vyradení cukru sa dostaví neodbytný pocit vyčerpanosti, spomalí sa metabolizmus, únavu človek môže cítiť už po zobudení. Myslí nám to horšie a často cítime aj tzv. vlčí hlad. Málokto vydrží takýto stav nerovnováhy a vráti sa k obvyklému spôsobu stravovania. Váha sa nielenže dostane na pôvodnú úroveň, nezriedka človek ešte viac priberie. Cesta k vysnívanej postave vedie cez zdravý spôsob stravovania v kombinácii s vhodnou a pravidelnou pohybovou aktivitou, jednoducho bez lákavých skratiek. Optimálny jedálničiek obsahuje vyvážený podiel tukov, cukrov i bielkovín. Pri dodržiavaní zásad zdravého životného štýlu z času na čas nikomu neuškodí, keď svojim chuťovým pohárikom dopraje uspokojenie v podobe sladkej chuti. A vôbec pritom nemusíme mať výčitky svedomia, chuť na sladké nám je predsa daná už od prírody.