Čím dlhšie doby splatnosti, tým vyššie riziko. Jeden podnikateľský subjekt musí čakať na toho druhého aj niekoľko týždňov, kým mu zaplatí za dodaný tovar, a to už môže byť predzvesť poriadneho problému. Ľahko sa totiž môže stať, že na čakajúceho podnikateľa sa zrazu začnú obracať jeho veritelia, ktorí tiež požadujú uhradiť faktúry. No ten nemá z čoho, pretože on sám stále čaká na úhradu svojich faktúr.
Tomu sa hovorí naozaj začarovaný kruh. Ak by sme si napríklad zobrali modelovú situáciu, že podnikateľ predal tovar za 30-tisíc eur a dobu splatnosti má 45 dní, mesiac a pol čaká na reálny príjem za predaný tovar. Zatiaľ sa mu začnú ozývať jeho dodávatelia, ktorí majú kratšie lehoty splatnosti, napr. 30 dní a požadujú zaplatiť za svoje služby. No podnikateľ nemá z čoho; musí žiadať o odklad, prípadne si požičiavať z banky na uhradenie svojich záväzkov.
Dlhé lehoty
Práve u nás v poslednej dobe badať, že slovenské firmy predlžujú svoje lehoty splatnosti. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie „European Payment Practices“ 2016 v priemere medziročne predĺžili svoje termíny o dva dni. Kým v roku 2015 to bolo 40 dní, počas ktorých boli ochotní čakať na platby za faktúry, aktuálne vzrástol tento údaj na 42 dní. Spomedzi ostatných krajín Európy sú to jedni z najdlhších lehôt. Prvenstvo v tomto smere má Grécko. Korporátni klienti (B2B) tu môžu firmám splácať svoje záväzky v priemere až do 53 dní. Nasleduje Španielsko so 45 dňami a potom už Slovensko spolu s Maďarskom (zhodne po 42 dní).
Nedobrý signál
Naopak krajiny, kde sa naozaj dlho nečaká, sú: Nemecko s 26 dňami, v Rakúsku je to 35 a v Poľsku 37 dní. „Možno konštatovať, že dlhé lehoty na úhradu faktúr môžu síce dávať klientom komfortnejší pocit, no samotné podnikateľské subjekty sa tak vystavujú riziku ohrozenia ich plynulého cash flow,“ uviedol Michal Šoltes, konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko venujúcej sa manažmentu pohľadávok.
