Tento odkaz som si prečítala so slzami v očiach. Určite je vás viac takých, ktorý už opatrovali, alebo ešte opatrujú svojich blízkych, postihnutých nejakou chorobou. Je to veľmi ťažké a ja viem, ako často sa človek obviňuje za to čo nestihol urobiť pre svojich najbližších. Myslím, že toto je prosba, ktorá mi pomohla sa aspoň s niečim vyrovnať. Prosba, ktorú nám chorí nemôžu už povedať. Možno pomôže aj vám.
• Želám si, aby moji priatelia a rodina prijali moju realitu. Ak si myslím, že moja manželka je stále nažive, alebo ak si myslím, že sme u mojich rodičov na návšteve, dovoľte mi veriť v tieto veci.
• Neželám si, aby ste so mnou zaobchádzali ako s dieťaťom. Hovorte so mnou vždy ako s dospelým.
• Stále by som si rád užil veci, z ktorých som sa vždy tešil. Pomôžte mi nájsť spôsob, ako môžem cvičiť, čítať či navštíviť priateľov.
• Opýtajte sa ma na moju minulosť, rád by som vám porozprával príbeh z mojej minulosti.
• Keď budem rozrušený, doprajte mi čas vyjadriť, čo ma trápi.
• Zaobchádzajte so mnou tak, ako by ste chceli, aby zaobchádzali s vami.
• Uistite sa, že nie som hladný a mám doma dostatok jedla. Keď budem mať demenciu, nebudem vám možno vedieť povedať, že som hladný.
• Nehovorte o mne, ako keby som nebol v miestnosti.
• Necíťte sa vinní, že sa nemôžete o mňa postarať 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nebude to vaša vina.
• Nájdite niekoho, kto vám pomôže alebo nájdite pre mňa nové bývanie, kde sa o mňa postarajú.
• Keď budem žiť v komunite so starostlivosťou o pacientov s demenciou, často ma navštevujte.
• Nehnevajte sa, ak si pomýlim vaše mená, udalosti alebo miesta. Nebude to moja chyba.
• Uistite sa, že budem môcť počúvať moju obľúbenú hudbu.
• Ak budem premiestňovať predmety, pomôžte mi ich vrátiť na pôvodné miesto.
• Nevylúčte ma z rodinných osláv a stretnutí.
• Vaše dotyky a objatia budú pre mňa stále dôležité.
• Nezabudnite, že som stále človek, ktorého poznáte ľúbite.
Pripravila Inka
Zdroj: Rachael Wonderlin, www.thepurpleelephant.org
Viac info na www.spoluprotidemencii.sk
