Vlastina Svátková: Prvýkrát v živote sa cítim skutočne šťastná

Herečka mnohých tvárí, a preto režisérmi milovaná. V súčasnosti ju môžete obdivovať v českom seriáli První republika a rozpracovaný má ďlaší seriál. Po rozchode s manželom  – režisérom Danom Svátkom  – si viac užíva chvíle so svojimi synmi Adamom (7) a Kryštofom (2) a zmenila aj celkový pohľad na život. O tom všetkom sa s nami podelila dáma, ktorá exceluje aj na portáli blogov.  Slovenka z Myjavy, žijúca už roky v Prahe, sa momentálne teší aj na slovenských divákov.

Začnime súčasnosťou, na čom momentálne pracujete, čo vás zamestnáva?

Hlavne dve moje deti a potom natáčanie a písanie.  Chodím na castingy, práce mám našťastie dosť.  Leto by som mala stráviť na pľaci, pretože som dostala ponuku účinkovať v slovenskom seriáli a začínam sa pripravovať aj na jeden krásny historický seriál v Čechách.

 

Tešíte sa na slovenských divákov, keďže ste posledné roky hrali hlavne v Čechách?

Teším, aktívne trénujem slovenčinu, chodím často s mojimi synmi na Slovensko, na Myjave mám rodičov a v Bratislave kopu výborných priateľov. Nedávno som v Bratislave nakrúcala reklamu a stihla som tak spojiť príjemné s užitočným.

 

Firmy nemajú s tým problémy, že účinkujete vo viacerých reklamách?

Výhodou je, že som naozaj variabilná a mnohí aj blízki známi ma nespoznávajú a hovoria, že v živote by nepovedali, že som to ja. Som za tých svojich “mnoho tvárí” vďačná.

 

Takže nám popíšte váš bežný deň…

Už vyše polroka žijem so svojimi synmi sama, čo je ťažšie, ako keď sa máte o povinnosti s kým deliť, ale priznám sa –  prehĺbil sa môj vzťah s deťmi, všetko prežívame spolu, sme k sebe otvorení a úprimní. Keďže nemám v Prahe ani jednu starú mamu a s chlapcami sme odkázaní na seba, mám pocit, že sme sa  zblížili. Ťažko sa mi to popisuje slovami, ale napríklad Adamko pochopil, že hádzanie sa o zem na mňa neplatí, že skôr mi musí pomáhať ako ma provokovať a bojovať so mnou.  Otvoril sa mi nový obzor, pretože som si vždy myslela, že nedokážem žiť sama a už vôbec nie s dvoma deťmi a poznanie, že to ide ma veľmi posilnilo. Užívame si to. Pochopila som, že čas veľmi rýchlo beží, chlapci rastú ako z vody a treba si naozaj vychutnať každý moment s nimi. Pokojne. Učím sa vžívať do úloh spidermana, naháňame sa po byte, skáčeme po posteliach, tancujeme, spievame… Snažím sa, aby mali krásne detstvo, aj keď výčitky svedomia mám stále…

 

Dlho ste sa odhodlávali k tomu, aby ste sa osamostatnili?

Áno a dlho som aj vedela, že ma to neminie. Musím povedať, že prvýkrát v živote sa cítim skutočne šťastná, silná a sama sebou. Aj keď cesta k tomu bola a je náročná…

 

Môžeme hľadať za tým – okrem synov – ďalšieho chlapa?

Nechcela som ísť zo vzťahu do vzťahu a ani som nehľadala nikoho, kto ma vytiahne z predchádzajúceho vzťahu. Pre mňa bolo dôležité, aby som sa presvedčila, že som schopná žiť sama, že to zvládnem, preto som sa nikam neponáhľala. Naučiť sa žiť sám so sebou je pre fungujúci vzťah nevyhnutné, lebo potom sme schopní dávať slobodu a na partnerovi nelpieť.

 

Na svojom konte máte nielen kopec filmov, reklám, ale aj knihu blogov, ktoré vyšli rovnako v slovenskom ako i českom jazyku. Ako ste na tom s písaním dnes?

Svoje prvé blogy som začala písať na materskej, keď som čakala prvého syna. Opisovala som pocity na blog.sme.sk, vydavatelia prejavili záujem, tak to vyšlo aj knižne  a teraz asi po trojročnej pauze som sa vrátila zase k písaniu. Je to pre mňa esenciálna psychoterapia, aj keď nie tak častá, ako by sa na dobrý blog patrilo.

 

Inšpiráciou je nový život – lebo vaše blogy sú známe, že sa v nich dosť odhaľujete…

Otvorene a reálne, inak to neviem (úsmev).

 

Čo na to okolie, viem, že ste nenašli vždy pochopenie u rodičov, ale ste herečka a herečka je trochu exhibicionistka.

Herečka by asi skôr mala byť zahalená rúškom tajomstva (úsmev). Všetko robím intuitívne a viem, že som niektorými blogmi aj ublížila, hlavne mamu niektoré veci zarmútili. Povedala mi, že pochopím, až keď sama odchovám deti, že sa snažila robiť všetko najlepšie ako vedela, tiež to bola pre mňa skúška, že veci mnou videné sú mojou pravdou, ale pohľad druhého človeka jeho očami môže byť tiež pravdivý. Náš vzťah s mamou sa prehĺbil aj tým, že sme stáli oproti sebe a prediskutovali si veci. Naozaj to medzi nami funguje lepšie ako kedykoľvek predtým.

 

Vychovávate svoje deti skôr v kamarátskom duchu ako autoritatívne?

Myslím, že na tieto indigové deti autority ani príliš neplatia. Adamko sa so mnou ani nebaví ako dieťa, ale rieši, ako to, že ja môžem a on nie, alebo som niečo sľúbila a nedodržala, takže na tieto veci treba dávať pozor. Niekedy ma  až rozčuľuje, aké zrkadlo mi nastavuje. Deti sú moji veľkí učitelia, niekedy mám pocit, že vedia o živote a duši viac ako ja, a tak len sedím a počúvam ich s nemým úžasom a veľkým obdivom.

 

Aj premýšľate nad tým, večer, keď chlapci zaspia?

Hlavne zaspávam prvá (smiech), oni ešte po mne skáču. Nechápem, kde berú energiu, idem s nimi na ihrisko, behajú, skáču, tancujú, teším sa, ako večer zaspia, ja si dám pohárik vínka, a aj tak odpadnem prvá. Večer ma chytí Adamko za ruku a povie –  maminka, ľúbim ťa a ja som pyšná, že som nespôsobila žiadnu traumu, zvládla som ďalší deň a ráno ideme ďalej s novými udalosťami a prekvapeniami do nového dňa.

 

Ako prijal práve Adamko novú situáciu v rodine, že otec s vami nebýva?

Je veľmi citlivý a uzavretý, nemyslím, že to znáša ľahko. Ale samozrejme som musela zvážiť čo je lepšie pre deti – napätá atmosféra, v ktorej vyrastajú alebo oddelený život a deti dostanú viac pozornosti od každého z nás, a viac pohody. Obaja s Danom si uvedomujeme zložitosť situácie, citlivosť detí, snažíme sa robiť všetko najlepšie ako vieme. A musím povedať, že Dan je naozaj skvelý otec a deti ho zbožňujú.

 

Poďme späť k filmom – viete počet, koľko ste ich nakrútili?

Nie. Vôbec. Nepočítam to, dokonca musím rozmýšľať aj čo som vôbec natočila, lebo mám pocit, že zatiaľ nič (smiech).

 

Možno vás vidieť aj v divadle?

Teraz nie, keď som čakala Kryštofa, tak som s divadlom skončila, lebo sme jazdili po Česku a večery si chcem užívať s chlapcami, bolo by to náročné pre nich aj pre mňa.

 

Reklamy máte rada?

Protirečila by som si, keby som tvrdila opak. Ak ma nejaký produkt nezaujme, nejdem na casting, vyberám si, niektoré sú náhodou celkom milé, aj utkveli  v pamäti divákov ako na bylinkovú kofolu, ktorú potom zakázali (úsmev).

 

Milenec, ktorý vám nevonia a musíte s ním hrať…

Bežné, u mňa chémia naozaj zafunguje zriedkakedy, ale samozrejme som profesionálka a zahrám. Aj keď mám postavu alkoholičky alebo drogovo závislej nie som to ja, je to postava.

 

Ako si užívate víkendy, keď ste bez synov?

Naplánujem si masáž, večeru s kamarátkami, idem behať. Viem, že nemusím vstávať o siedmej ráno, nemusím volať opatrovateľku. Alebo idem večer do kina, dokonca aj sama, to mám veľmi rada, hlavne keď je prázdne kino.

 

Doprajete si aj nákupy?

Ulietavam na farmárskych trhoch, som veľký gurmán. Ďalšou mojou vášňou sú starožitnosti a oblečenie zo sekáčov. Najradšej utrácam za knihy, čerstvé kvety, sviečky, víno a dobré jedlo.

 

Čo si myslíte, že ste robili v minulom živote, keď inklinujete k starožitnostiam?

Ocitla som sa vďaka hypnóze v minulých životoch, to skôr súviselo so vzťahmi. Ale teraz som dvakrát absolvovala sedenie Cesty podľa Brandon Bays, ktorá nesúvisí s minulými životmi, ale skôr je to také emocionálne čistenie, zbavovanie sa starých návykov a vytváranie si nových vzorcov. Tri hodiny zatvorené oči, nevieš zastaviť plač, ktorý ťa úplne ovládne a zistíš, že sa máš ešte čo učiť a stále kam posúvať. A to je na živote práve to krásne… (úsmev).

 

foto: archív V.S.