Aj vám sa zdá, že ľudia, ktorí majú riadiacu pozíciu, majú možnosť niekoho riadiť, niekomu rozkazovať, zmeniť niečo čo ovplyvní mnohých podľa vlastných predstáv, že sú povýšeneckí a priam bezcitní? Nezdá sa vám to, ale oni za to vlastne ani nemôžu. Môže za to moc, ktorú získali.
Kamarátka sa mi nedávno sťažovala na kolegyňu, s ktorou si výborne rozumela, ale len do času, kým ju nepovýšili a nestala sa jej nadriadenou. Z jej povýšenia sa najprv tešila, verila, že z toho bude mať osoh celé oddelenie. Veď, keď im šéfuje ich kamaráta, človek, s ktorým chodia po práci na pivo, spolupráca môže byť len príjemná a vzťahy len fantastické. Omyl! „Kamarátka“ ako keby zrazu vymenila nie len pozíciu, stoličku, ale aj kabát. Zrazu z nej bola chladná, neprístupná, povýšenecká a direktívna žena, bez štipky pochopenia pre veci, pre ktoré jej dovtedy pochopenie nechýbalo.
Ale, nemusíme hovoriť len o cudzích prípadoch, možno aj vy máte šéfa, ktorý sa na vás pozerá z vrchu, je netolerantný k tomu, že máte aj iný ako len pracovný život alebo že škôlku, v ktorej máte deti nebudú mať len kvôli vašej poobedňajšej porade otvorenú až do noci. Veľa bezcitnosti vidíme aj v politike a dokonca aj v cirkvi, u všetkých, ktorí majú moc a postavenie. Kanadskí vedci prišli na to, prečo je to tak.
Dlhodobo pozorovali ľudí, ktorí sa menili sťa by šibnutím čarovného prútika v momente, keď ich povýšili, keď zrazu nadobudli pocit, že môžu všetko a nemusia nič. Zistili, že moc zabíja empatiu. Doteraz sa im nepodarilo vysvetliť, ako je to možné, ale testy potvrdili, že ľudia v riadiacich pozíciách mali veľmi málo aktívne centrum empatie. A čím dlhšie zastávali funkciu, z ktorej pramenil pocit moci, tým bolo poškodenie tohto centra výraznejšie.
Tak ako je alkohol metlou ľudstva, tak je pocit moci metlou zdravého rozumu. Výsledkom je neschopnosť vnímať pocity druhých. Každý „šéf“ by si mal uvedomiť, že žiadny strom nerastie až do neba – svetská sláva, poľná tráva.
Autor: Alžbeta
Foto: Ingimage
