Zolo Lebo pochádza z Nových Zámkov, ale momentálne žije v Kanade. Hovorí o sebe, že je len obyčajný človiečik, ktorý rád píše a produkuje pesničky. Hrá na rôzne hudobné nástroje – gitara, basa, klavír, bicie no nepovažuje sa za profesionála, neskromne si myslí, že hrá dostatočne dobre na to, aby si napísal a nahral svoje piesne na demo úrovni.
Spievať, prevažne ľudové piesne, ho učila babka, ktorá sa o neho starala od troch rokov v čase, keď boli rodičia v robote. „Už v tom veku som ich vedel zaspievať približne 50. Bol som taká malá spievajúca opička pre rodinných príslušníkov, kamarátov i rodičov. Až si jedného dňa moji rodičia povedali, že stačilo s accapella spievaním a zapísali ma do hudobnej školy. Nakoľko som bol celkom živé stvorenie a chceli ma trochu skrotiť, vybrali ten najťažší hudobný nástroj, akordeón, a zavesili mi ho na plecia,“ – spomína na prvé dotyky s muzikou Zolo Lebo. „Po ôsmych rokoch hrania na akordeón som zistil, že s týmto nástrojom u dievčat neuspejem, tak som sa dal na gitaru. Ako samouk. Založil som si prvú kapelu s kamarátmi z ulice, mal som asi 15 rokov a začali sme pomerne skoro hrávať na zábavách a svadbách, samozrejme zadarmo,“ – smeje sa spevák a muzikant.
V tom čase sa naučil hrať na rôzne hudobné nástroje, čo sa vyplatilo, pretože v devätnástich už podpisoval s kapelou GATE 4 prvú zmluvu s hudobným vydavateľstvom. V kapele hrali a hlavne spievali kamaráti Robi, Roland a Andrej. Takto v štvorici si začali užívať trochu úspechu v televízii , rádiu, na stránkach novín a časopisov. Po roku sa kapela rozpadla kvôli nedorozumeniam s vydavateľstvom (sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú). A tak sa Zolo rozhodol odísť do Kanady na študijný pobyt, kde sa zamiloval a už tam ostal.
S hudbou nikdy neskončil, stále píše a produkuje vlastnú tvorbu, ktorú momentálne poslucháčom predstavuje na debutovom albume, vydanom vo svojom vlastnom vydavateľstve, aby si splnil, to čo si sľúbil.
Pracoval na ňom približne 12 rokov, preto ho aj nazval „about time“, čo v preklade znamená „už je na čase“. Z dvanástich skladieb je 10 anglických a dve slovenské, ktoré sú bonusom pre slovenských poslucháčov. Na verzii promovanej v Kanade sa neobjavili.
A prečo v anglickom jazyku: „Žijem, tvorím, koncertujem väčšinou v Kanade, ďalší z dôvodov je, že sa ako kanadský občan a spevák uchádzam aj o JUNO AWARDS, čo sú vlastne kanadské grammy. Možno si poviete, nech ho teda prezentujem v Kanade, ale Slovensko je moja rodná krajina, s hudbou som začal na Slovensku, veľmi rád sa sem vraciam a chcem aj mojim kamarátom, ale i potenciálnym fanúšikom na Slovensku, ukázať čo vo mne je,“ – ochotne vysvetľuje svoje pohnútky Zolo.
Zaujímavosťou je, že album bol mixovaný a mastrovaný v Toronte ľuďmi, ktorí spolupracovali s U2 alebo s Peter Gabrielom. .
Texty sú o láske, rozchodoch, o nových vzťahoch, no podeliť ich žánrovo je trochu problém, nakoľko tam je ako reggae, funky , R and B a samozrejme nechýbajú ani dve balady…
