Bubeník skupiny Elán je s ňou stále prepojený, hoci krátko po revolúcii emigroval aj s rodinou do Austrálie. Normálne, oficiálne, pretože sa mu nepozdávalo akým smerom sa vyvýja porevolučné obdobie. Bez hnevu, negatívnych emócií a zloby. V marci oslávi 60-te narodeniny. Žiadnu veľkú oslavu robiť nebude, peniaze, ktoré by minul na party, investuje do lyžovačky v Japonsku.
Ako je to s vami a skupinou Elán, ste stále v spojení, hrá tam váš brat Jano…
V roku 1984 sme s kapelou odohrali koncert a dohodli sme sa, že ju rozpustíme. Napriek tom, ešte v roku 1985 sme si v Prahe boli prevziať Zlatého Slávika a nastala otázka čo so značkou Elán, kto si ju ponechá. Jožo a môj brat Jano chceli udržať značku, Zdeno Farkaš navrhoval, aby sme to úplne pochovali. Vašo Patejdl zasa povedal, nech si meno nechajú, a sa sám osamostatnil. Pravdou je, že Elánista som bol stále. Neustále sme boli v spojení, keď mi v devädesiatomšiestom zavolali, že sa chystá comeback, bez váhania som prišiel a normálne sme spolu hrali.
V Austrálii pracujete v rádiu, vedia z akej slávnej kapely ste prišli?
Keď sa chystal návrat Elánu, potreboval som voľno z práce. Hovoril som šéfovi, že idem koncertovať s mojou kapelou Elán, že je to najväčšia kapela v Československu, on mi so smiechom hovoril, že sa nemusím vyhovárať na nejakú kapelu, že ma pokojne pustí. Tak som mu po návrate premietol video – 15 tisíc ľudí na koncerte, ohňostroje, svetelná šou, obrovské aplauzy a ja so bubnoval ako o život. S kolegami „padli na hubu“ a povedal mi, že si váži, že som ho neklamal. Nazval ma Ringo Starr from Slovakia. Moja púť s Elánom pokračovala. Zahral som si na tour po Amerike a Austrálii. V roku 2001, hoci to bolo 1400 km od Sydney, som tam doletel aj s deckami a manželkou – druhé stretnutie blízkeho druhu.
Nasledovali ďalšie?
V roku 2005 sme cestovali so ženou po svete, my veľmi radi cestujeme, zo Slovenska ideme na Kubu, ktorá bude 53-ťou krajnou, ktorú som navštívil, a zastavili sme sa aj v Prahe, lebo moja mama bola Češka a otec Slovák, takže ja som Čechoslovák, pozeral som predtým stránku Elánu a zistil som, že sú Prahe vtedy keď aj ja. Zavolal som bráchovi. Normálne dali na stránku, že si v Prahe zabubnuje aj Zdeno Baláž. Bolo to príjemné. V minulom roku som spoločne s Janom Ďurovčíkom pokrstil ich nový album a tiež si s nimi zahral. Takže tá pupočná šnúra stále funguje. Nemôžem sa ich zbaviť a ani oni mňa (smiech).
Fanynky, sláva – nechýbali v Austrálii?
Užili sme si všetkého nadostač, v Austrálii som musel riešiť robotu v roku 1991, uživiť rodinu, mal som dve deti, keď sme odišli na nič také nebolo času.–Dcéra Júlia má teraz 37 a žije s v Sydney. Bola športovkyňa a vyštudovala vysokú školu – bankovníctvo, a potom mala haváriu, zistila, že v Austrálii nemajú rehabilitačné strediská na vysokej úrovni a tak odišla do Kanady, USA urobila si certifikáty a teraz má vlastné rehabilitačné centrum. Pomáha zotavovať sa ľuďom, ale samozrejme môžu si prísť aj len tak zacvičiť. Voláme ju učiteľka tanca (smiech). Syn Slavomír má 35 je počítačový expert a žije v kanadskom Montreale už štyri roky. Starý otec ešte stále nie som, hoci by som to už aj prijal.
Ako to bolo v kapele s fanúšičkami? Nedávno som robila rozhovor s Petrom Klimentom z Indiga, tam si vraj muzikanti museli počkať, čo ostalo po Petrovi Nagyovi…
My sme nemali Petra Nagya v kapele (smiech). Boli sme rovnocenní partneri, nebol tam žiaden líder, ale kapela Elán ako celok, všetci sme brali len prvú ligu, žiadne zvyšky po spevákovi (smiech).
Ženatý si pomaly 39 rokov, ako to, že vaše manželstvo vydržalo – brat Jano a Vašo to nejako neustáli…
S manželkou som sa zoznámil na vysokej škole, keď Elán ešte nebol taký slávny. Ona chodila do Véčka na Taktikov, ktorí boli populárnejší a my sme vtedy boli skôr druhoradá kapela . Až keď Taktici emigrovali, začali sme hrať vlastnú tvorbu a naša popularita stúpala. Ale aby som sa vrátil k manželke – ona dokonca vybavovala koncerty Taktikom (smiech). Moja mamka bola členka interupčnej komisie ak viete čo to je, vybavila – mojej vtedy frajerke – anitikoncepciu, ktorá sa volala DANA. DANA zlyhala, tak sa mi narodila dcéra (smiech). Bola svadba a klape to, manželstvo je lotéria, niekomu to vyjde, inému nie… Keby som sa aj nedajbože rozviedol, v živote už nezakladám novú rodinu, aj brat mohol mať pokojnú starobu a teraz kolotoč s malými deťmi… Ale kto akosi spraví tak má…
Najobľúbnejšie piesne od Elánu…
Vždy mám radosť, keď som na Slovensku a počujem v rádiu piesne, ktoré som ešte ja nahrával, presne viem, aký akord nasleduje… teraz som často zachytil pesničku Spievam rock and roll si každý deň, ktorú som textoval. Nemali sme ešte Zemana a Filana tak sme textovali sami, museli to byť skladby vyhovujúce režimu. Návštevnosť divákov na koncertoch hovorí za všetko, môže kto chce kritizovať ego Joža Ráža, ľuďom sa pesničky páčia, všetkým generáciám, kúpia si lístky a prídu… To je podstatné… Bohužiaľ, žiadna kapela sa Elánu nevyrovná, či sa to niekomu páči alebo nie…
