Vznešené krásky s vejárikmi

Rôzne historické dokumenty a aj maľby sú dôkazom, že ušľachtilé mečíky, dnes známejšie pod názvom gladioly, nechýbali od konca 17. storočia na žiadnej významnej kráľovskej či šľachtickej udalosti. Boli súčasťou výzdoby aj pri najdôležitejších slávnostiach – korunováciách. Na impozantné gladioly je hrdá azda každá pestovateľka. Možno z nich vytvoriť zaujímavé farebné kreácie tón v tóne, alebo rôznofarebné. Dlhý čas tešia aj vo váze v interiéroch. Na to, aby sa gladioly vydarili, treba vybrať slnečné miesto a neľutovať investíciu do odolných hľúz.

 

Gladioly sú čoraz obľúbenejšie a práve v tomto období zdobia mnoho záhonov. Ich hľuzy sa každý rok musia vysadiť v jarnom termíne, ak ste ich sadili postupne od mája do polovice júna, budú kvitnúť postupne takmer do konca septembra. Na vyvinutie do plného kvetu totiž potrebujú – podľa odrody –  sedemdesiat  až sto dní. Postupné kvitnutie pôsobí veľmi dobre a pestovateľka má o pestré kvety na dlhý čas postarané.

 

Rada sa vyhrieva

Gladioly potrebujú dostatok slnka, preto ich nikdy nevysádzajte na tienisté miesto. Dôležité je najmä predpoludňajšie teplo, ktoré zabezpečí pohodu aj po prípadnej chladnej noci. Gladioly obľubujú prekyprenú neutrálnu pôdu s dostatkom humusu, ale s hnojením pred vysádzaním hľúz skôr šetrite. Prehnojená pôda, najmä čerstvým maštaľným hnojom, podporuje vznik nežiaducich hubovitých chorôb.

 

Viete, čo je brut?

Nie, nezabŕdli sme do vinárskej rétoriky. Brut je názov pre najmenšie hľuzy, ktoré sa vytvoria počas vegetácie na veľkých hľuzách a pri uskladnení sa často oddelia. V nasledujúcom vegetačnom období postačí, ak sa zasadia plytšie, asi štyri centimetre cm do prekyprenej pôdy. Veľké hľuzy sa sadia do hĺbky desať až pätnásť centimetrov, menšie do ôsmich. Hĺbka je dôležitá, lebo plytko zasadené hľuzy sa zvyknú pri vetre vyvrátiť, príliš hlboko zasadené trpia suchom. Gladioly majú rady vodu, preto ich aspoň raz za týždeň výdatne polejeme. Po dokvitnutí už nepolievame.

 

Cik-cak v záhone

Vyrastené gladioly pôsobia veľmi pekne, ak tvoria hustý záhon. To sa dá docieliť, ak sa hľuzy vysádzajú striedavo do dvoch radov,  akoby  do trojuholníka. Vtedy netreba dodržať vzdialenosť medzi hriadkami aspoň tridsať centimetrov, stačí dvadsať, vzdialenosť medzi hľuzami by mala byť aspoň pätnásť centimetrov. Niektorí pestovatelia sadia hľuzy hustejšie,  vyrastené kvety, ktoré sú často vyššie ako meter, sa potom navzájom prirodzene podopierajú. Zdravé kvety vyrastú, ak im každý rok zmeníte miesto výsadby, a na pôvodné sa nevrátia skôr ako o tri až štyri roky. Je to prevencia proti prenášaniu chorôb. Ak nemáte toľko miesta v záhrade a gladiol sa nechcete vzdať, vyskúšajte do každej jamky na hľuzu vsypať piesok. Mal by zamedziť prenášaniu chorôb a zároveň zjednoduší každoročné jesenné vyberanie hľúz.

Na výsadbu vyberáme hľuzy skôr s menším priemerom. Veľké zdravé hľuzy môžeme rozkrojiť na viac častí, každá však musí mať rastový púčik. Rezné plochy ošetríme moridlom. Nesadíme prestarnuté ani príliš ploché hľuzy, ktoré poskytnú len slabé kvetenstvo.

 

Ako správne vybrať a uskladniť hľuzy?

  • Hlavnou zásadou je, že hľuzy sa vyberajú najmenej mesiac po dokvitnutí gladiol, ideálne je päť až sedem týždňov. Ten čas je potrebný na vytvorenie dostatočných zásob.
  • Po opatrnom vykopaní z hľuzy opatrne odlomíme stonku, nikdy ju nestriháme ani nerežeme. Nesmieme pritom poškodiť hľuzu. Necháme niekoľko dní vysušiť.
  • Hľuzy očistíme od nečistôt a ošúpeme len vrchný obal. Vylúčime prestarnuté a príliš ploché hľuzy. Proti nebezpečnej strapke gladiolovej ich pred zimou chemicky ošetríme. Odložíme do vzdušnej debničky, uchováme pri teplote dva až desať stupňov a občas ich jemne pretrasieme.
  • Hľuzu dôkladne dočistíme až na jar pred sadením.
  • Ak nemáme čas na vyberanie a uskladňovanie hľúz, na jar si zadovážime kvalitnú výsadbu. Odborníci tvrdia, že lepšie sú „vyššie“ hľuzy s menším priemerom než príliš ploské.

Názov rastliny pochádza z latinského slova gladius, čo znamená meč. Pri pomenovaní sa vychádzalo z tvaru listov, ktoré sú dlhé a ostré. Gladiola, resp. mečík, patrí do čeľade kosatcovitých, vyskytuje sa viac než dvetisíc odrôd. Očarujú rozmanitými farebnými kombináciami, veľkosťou kvetov, ako aj ich tvarom.

Ak režeme kvety do vázy, robíme tak už na začiatku otvárania najspodnejšieho kvetu. Ostatné sa rozvinú priamo vo váze. Pri rezaní necháme na rastline čo najviac listov – to pomôže pri vytvorení zdravých, dobre vyzretých hľúz.

 Autor: -aka-