So svojou láskou máme tisíce spoločných správ, stovky fotiek v telefóne, desiatky srdiečok, ktoré si dávame navzájom alebo ich dostávame od svojich priateľov. Ale kedy sme si naposledy bez telefónov sadli oproti sebe, pozreli sa jeden druhému do očí a boli obyčajne dojatí z toho, že sme sa našli?
Umenie darovať prítomnosť
Sviatok svätého Valentína má aj v našich slovenských kalendároch už pár rokov výnimočné postavenie. Zaradil sa na „mapu sviatkov“, ktoré sú prepojené pre jedných so zdvorilostnou kytičkou, no pre iných je to o príležitosť viac presmerovať svoju myseľ z každodenného zhonu a povinností či od obrazoviek na človeka, s ktorým tú každodennosť zažívajú.
Očistené od nánosov srdiečok, vybookovaných reštaurácií a všadeprítomného „I love you“ sa dá tento sviatok poňať aj inak – ako priestor a čas na pripomenutie si toho, čo nás spojilo, kde a na základe čoho sa pretli naše životy, prečo sme sa práve s ním alebo s ňou rozhodli kráčať spoločne v dobrom aj v zlom.
Aj keď je naša myseľ neustále rozptýlená, máme možnosť využiť túto vzácnu príležitosť na niečo, pri čom nerozhoduje suma na účte ani počet „lajkov“. Máme možnosť pripomenúť si, že je tu aj srdce – to skutočné – a tešiť sa z toho, že je stále na svojom mieste. Máme príležitosť urobiť niečo, čo má vyššiu hodnotu ako drahý darček zabalený v peknom papieri. Nájsť si čas – uvedomiť si jeden druhého „tu a teraz“ a na oslavu toho, že to „dávame“ si štrngnúť s čašou zlatistých bubliniek v alko či nealko verzii, ktoré nám pripomenú, že tá naša spoločná bublina je priestor, ktorý je len náš a je nám v ňom spolu dobre.
Atmosféra nie je o veľkých gestách
Pohľad do očí a dva poháre zlatistých bubliniek. Plynú v nich tak, ako dni v našich životoch – niektoré sa šuchnú tak rýchlo, že nie je čas zastaviť sa, iné pomaly hladia stenu toho, čo sme spoločne vybudovali a doprajú nám kochať sa nimi – tak ako vo valentínsky večer. Zasmejeme sa pri pohári sektu Hubert de Luxe nad tým, čo sme už spolu všetko zvládli. Spravíme si z Valentína zážitok, ktorý bude ľahký, radostný a zapamätateľný, ako Hubert de Luxe. Nech každý dúšok pripomína, že to, že sme tu a teraz spolu, hoci len doma na gauči, je odmenou za to, čo všetko sme spolu zvládli – sny aj mlčanie – a neprestali sme sa mať radi. www.najnapoje.sk
Zdroj: Silvia Paprancová