Osobnosti

Vyrastá nám generácia workoholikov

Nemecká politička a bojovníčka za práva žien Klára Zetkinová razila heslo – 8 hodín robota, 8 zábava a 8 spánok. Dnes už tento pomer ani zďaleka neplatí. A je jedno, či ste muž alebo žena, zamestnanec či zamestnávateľ. Často robíme viac ako osem a pol hodiny denne a to aj sedem dní v týždni. Niektorí dokonca z nečinnosti chytajú paniku. Od práce sú závislí a život bez nej im nedáva zmysel. Byť pracovitý nie je zlé, kým sa pracovitosť nezmení na závislosť. Riziká jej neliečenia vysvetľuje psychiater Vojtech Pálházy. 

MUDr. Vojtech Pálházy

Stretávate v ambulancii často aj workoholikov?
Aby sme hovorili jednou rečou, vyjasnime si, čo je pracovitosť a workoholizmus. Aj Matka Tereza pracovala 24 hodín denne. Bola workoholička? Existujú ľudia, ktorí skrátka dokážu robiť bez postrkovania aj 15 – 16 hodín denne a nedá sa pri nich hovoriť o závislosti. Koniec koncov, aj rád benediktínov má heslo ora et labora – modli sa a pracuj. Čiže, keď hovoríme o pracovitosti, vždy to bola hodnota, ktorá sa v spoločnosti vysoko cenila. Nie každý je toho však schopný. Prvý raz písal o tzv. „nedeľnej neuróze“ už v roku 1911 psychoanalytik Sándor Ferenczi, známy žiak psychoanalytika Sigmunda Freuda. Popisoval neurózu u ľudí, ktorí si prácu nevedeli odpustiť ani v siedmy deň, keď mali oddychovať. Sám nemám v ambulancii workoholikov veľa, ale pribúdajú. A čo pre mňa bolo prekvapením, v Amerike už majú aj organizáciu anonymných workoholikov.

Aké sú príznaky workoholizmu, pri ktorých by mal človek či okolie spozornieť?
Keď to vezmeme z patologickej stránky, musíme pri workoholizme vychádzať z toho, že práca (fyzická aj duševná), pôsobí ako droga. Pomocou endorfínov nahrádza kus chemického šťastia. Ľudia, ktorí prepadnú tejto závislosti, zanedbávajú svoje hobby, rozpadávajú sa im sociálne väzby, kamaráti, rodina. A ak je ten nešťastník vo vedúcom postavení, môže zničiť celý kolektív! Lebo nevie reálne zhodnotiť, čo je potrebné robiť a čo nie, kedy to treba, a má stále patologickú potrebu vypĺňať čas nejakou pracovnou činnosťou. Zo začiatku je možno aj zmysluplná, no postupne sa jej hodnota stráca. Potom je to už len činnosť, ktorá mu vypĺňa čas. Jej zmysel však už dávno nie je pôvodný.

Existuje nejaký spúšťač tejto závislosti? 
Spúšťačom môže byť emočná nevyrovnanosť človeka. Podľa svojich možností to buď unesie, alebo problém prekrýva, nerieši ho. Workoholička môže byť aj žena v domácnosti, ktorá z nejakého dôvodu dokola umýva okná, vysáva, upratuje…

Ako sa workoholizmus prejavuje v práci – u šéfa, zamestnancov…
Pokiaľ je človek vo vedúcej funkcii, nič mu nie je dostatočné. Podriadených neuznáva, vykorisťuje, zničí. Ak je workoholik podriadený, môže si zas neustále vyžadovať pochvalu, lebo chce byť ten dôležitý. Možno má v pozadí strach. Ak nebude uznávaný ako dokonalý, nebude potrebný. Alebo je to typ, ktorý chce, aby bol jeho nadriadený neustále spokojný a vyžaduje si vedenie.

Môže viesť závislosť od práce k vyhoreniu, depresii či niečomu ešte horšiemu?
Iste! Taký workoholik stratí potrebu ísť domov k rodine, venovať sa koníčkom. Alebo, paradoxne, začne napríklad dvojfázovo trénovať, lebo veď v zdravom tele je zdravý duch… on ale nenájde tú mieru rozdeliť si čas. Pri workoholizme sa môže vytvoriť aj celý rad psychosomatických príznakov. Podľa toho, ktorá časť vegetatívneho systému najviac trpí. Od žalúdočných problémov, cez arytmie a iné poruchy zdravia, na následky ktorých môže dokonca aj zomrieť!

Dá sa táto závislosť účinne liečiť? Ako workoholikom pomôcť?
Ak tá deformácia nie je ešte až taká vypuklá, môže mu pomôcť aj rodina. No ak sú interpersonálne vzťahy narušené, závislý má problém v posteli, komunikácii s partnerom, a tomu sa vyhýba, rodina na to môže len upozorniť a vyhľadať odborníka. A následne, hoci aj direktívne, mu nalinkovať zmysluplnú činnosť.

Môžeme si takýmto prístupom k práci vychovať generáciu workoholikov?
Áno. Dieťa, bez ohľadu na pohlavie, potrebuje vzor, cez ktorý sa socializuje. Chlapec, ktorý nikdy nevidel, že jeho otec pobozkal mamu alebo jej doniesol kvet, to nikdy nebude robiť sám. To platí aj o práci. Keď dieťa nenaučia pracovať, nevysvetlia mu, že práca má svoj systém, samo sa to nenaučí. Spomínam si na pacientku, ktorá všetko robila za svojho syna a dcéru s tým, že deti nemajú inú povinnosť, len sa učiť. Kým ona v kuchyni umývala dlážku, oni pozerali televízor. Rokmi jej pribudli ťažké problémy s chrbticou. Situácia doma však bola rovnaká – odrastené deti sedeli pri televízore a mama, so slzami od bolesti, po štvornožky v kuchyni umývala dlážku… A ich ani len nenapadlo, aby jej pomohli. Človek sa pracovať musí naučiť. Tak ako sa vyvíja hodnotový systém, tak sa vyvíja aj vzťah k práci, správnemu rozčleneniu času na ňu i zábavu.

Platí aj tu, ako pri vyhorení, striktne si stanoviť rebríček hodnôt?
Samozrejme. Odporúčam pacientom urobiť si program na týždeň a aj na každý deň. Význam však má len vtedy, ak si denný program každý večer vyhodnotím. Čo som urobil, čo nie, a keď nie, prečo som to neurobil? Pomocou toho by sa mal človek čím skôr naučiť zhodnotiť svoje možnosti, rezervy, energiu a podľa toho si program upraviť. Život však nie je nemenný. Môže prísť komplikácia, ktorej sa treba prispôsobiť a denný program zmeniť. Ale nie tak, že si danú činnosť do programu pridám! Miesto nej treba na neskôr odložiť takú činnosť, ktorá vyžaduje rovnaký čas a energiu.

 

OTESTUJTE SA: Ste workoholik?

Na každú zo 7 otázok odpovedzte na stupnici od 1 do 5 (viď nižšie):

1. Ako často myslíte na to, že by ste sa mohli viac venovať plneniu úloh?

2. Ako často pracujete dlhšie a viac, ako ste si to predtým naplánovali?

3. Zvyknete pracovať preto, aby ste nemali pocity viny, úzkosti, nemohúcnosti či depresie?

4. Upozorňujú vás, že by ste nemali toľko pracovať, no vy to ignorujete?

5. Cítite stres, keď vám zakážu pracovať?

6. Dávate prednosť práci pred svojimi koníčkami?

7. Pracujete tak veľa, že to už má negatívne následky na vaše zdravie?

Stupnica odpovedí Bergenova (nórska) škála:

1. Nikdy
2. Zriedka
3. Občas
4. Často
5. Vždy

Vyhodnotenie
Odpovedali ste na minimálne 4 otázky stupňom 4 alebo 5? Už v tomto prípade je jasné, že ste sa zaradili do skupiny workoholikov!

Prevencia pred workoholizmom

1. Stanovte si poradie úloh, ktoré treba vykonať. Ak sa objavia nečakané prekážky, reagujte na ne flexibilne.
2. Nahradenie úloh znamená, že novú činnosť do svojho programu zaradíte len, ak vynecháte úlohu, ktorej splnenie vyžaduje rovnaké množstvo času a energie ako splnenie náhradnej úlohy.
3. Nerozkúskujte sa a striktne plňte vždy len jednu úlohu, nie niekoľko naraz!
4. Zvoľte len také tempo, ktoré vám vyhovuje. Ak začnete po skončení jednej úlohy plniť druhú, najprv si zhodnoťte, či na jej splnenie máte dostatok síl.
5.  Prijmite a uznajte každý dosiahnutý výsledok. Netrpezlivosť a naháňanie sa za dokonalosťou za každú cenu, spomaľujú vašu liečbu.

Zdroj: American Workaholics Anonymous

 

Tri štádiá workoholizmu

Skoré – neustále myslíte na prácu, robíte nadčasy, ťaháte bez dovolenky.

Stredné – práca vás úplne pohltila, nemáte spoločenský život ani odpočinok, objavuje sa nespavosť, podráždenosť, výpadky pamäte.

Neskoré – silné bolesti hlavy, krku, chrbtice, tráviace problémy, neschopnosť sústrediť sa, vysoký tlak, dôsledkom čoho hrozí infarkt či mozgová príhoda.

Zdroj: Mentalis.sk

Autor: Monika O.

 

To Top