Kyslomliečne výrobky sú skvelým zdrojom výživy už tisíce rokov. Ich chuť a priaznivé účinky poznali aj nomádske kmene na Ďalekom východe, ktoré nosili mlieko v kožených vakoch. Pôsobením slnka a baktérií, ktoré sa vo vakoch nachádzali na sklonku dňa, z mlieka vznikla vôbec prvá forma jogurtu. Takéto kultúry sú rovnako prospešné aj pre moderného človeka, len si treba vedieť správne vybrať.
Fermentované alebo kyslomliečne výrobky tvoria nezastupiteľnú kategóriu potravín vo výžive človeka. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, patria k nim mnohé produkty, o ktorých by ste si to nikdy nemysleli. Všetky spája to podstatné, a to, že môžu mať pozitívny vplyv na vaše trávenie, nakoľko obsahujú prospešné baktérie. Práve tie sú základným kritériom ich rozlíšenia.
Prečo sú prospešné?
Podľa použitej kultúry, teda druhu mikroorganizmov využitých pri výrobe, rozlišujeme tieto základné druhy kyslomliečnych produktov: jogurty a jogurtové mlieko, acidofilné mlieko, kefír a kefírové mlieko. Čo o nich hovoria odborníci? „Každý z kyslomliečnych výrobkov má svoje nesporné výhody, no kmeň Lactobacillus acidophilus prítomný v acidofilnom mlieku, je jedným z najzaujímavejších mikroorganizmov z hľadiska zdravej črevnej mikroflóry. Produkuje enzýmy a vitamíny skupiny B, zvyšuje stráviteľnosť bielkovín, sacharidov a tiež tukov. Na našom trhu nájdete acidko v praktickom balení a v rôznych príchutiach, je teda doslova pre každého,“ vysvetľuje odborník na výživu a gastroenterológ doktor Peter Minárik.
Prevencia pre žalúdok
Baktérie Lactobacillus acidophilus podporujú tráviace procesy, udržujú optimálne pH v jednotlivých častiach tráviacej sústavy v rámci činnosti enzýmov a pomáhajú vytvárať prostredie nevhodné pre činnosť nežiaducich druhov mikroorganizmov.
Záchrana pre trávenie
Acidofilné produkty nielen pomáhajú predchádzať vzniku tráviacich problémov, ale môžu prispieť aj k ich náprave, ak sa už vyskytli. Podľa niektorých vedeckých štúdií pomáhajú aj pri ochrane pred cestovnou hnačkou, vedia zmiernia nadúvanie a bolesti spojené so syndrómom dráždivého čreva a môžu v žalúdku pomôcť urobiť poriadok po užívaní antibiotík. Dopriať si ho môžu dokonca aj ľudia so zníženou toleranciou laktózy.
Špeciálna pomoc pre ženy
Konzumácia potravín obsahujúcich acidofilné baktérie môže byť tiež skvelou prevenciou, ale aj pomocou pre ženy trpiace kvasinkovými infekciami. Odborníci totiž predpokladajú, že dávka týchto druhov kultúr môže posilniť aktivitu užitočných Lactobacillov, ktoré sú významnou súčasťou prirodzene sa vyskytujúcej mikroflóry v ženskom tele.
Ochrana pre deti
U malých detí, ktoré sú v škôlke či v škole denne vystavené nepriaznivým vplyvom rôznych nežiaducich organizmov, môže pravidelná konzumácia acidofilných výrobkov pomôcť znížiť riziko nakazenia, ako aj zmierniť priebeh ochorenia.
Jogurty majú vyšší obsah sušiny ako mlieko a sú charakteristické obsahom jogurtovej kultúry, ktorá je zložená z baktérií Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus a Streptococcus thermophilus. Za pravlasť jogurtu môžeme považovať Balkán, kde bol vždy súčasťou národnej kuchyne. Do skupiny kyslomliečnych produktov patrí aj jogurtové mlieko, ktoré je takisto charakteristické jogurtovou kultúrou. Od jogurtov sa však odlišuje tým, že neobsahuje zvýšený podiel sušiny.
Acidofilné mlieko je charakterizované kultúrou Lactobacillus acidophilus, ktorú objavili dánski biochemici a farmaceuti až v roku 1979.
Kefír vzniká vďaka kultúre z kefírových zŕn, Lactobacillus kefir sp. rodu Leuconostoc, Lactococcus a Acetobacter, ktoré rastú iba v špecifických podmienkach. Kefírové zrná sú charakterizované kvasinkami Kluyveromyces marxianus fermentujúcimi laktózu a kvasinkami Saccharomyces omnisporus, Saccharomyces cerevisiae a Saccharomyces exiguusne nefermentujúcimi laktózu. Názov kefír vznikol z tureckého slova „Keif“, čo v preklade znamená „dobrý pocit“. Poznáme aj kefírové mlieko, pre ktoré je typická takisto kefírová kultúra, no rozdiel je, že má nižší počet charakteristických mikroorganizmov ako kefír samotný.
Zakysané (kyslé) mlieka sú charakteristické aj mnohými ďalšími špecifickými kyslomliečnymi baktériami, napríklad pre bifidové mlieko sú to bifidobaktérie. Významný ruský vedec, držiteľ Nobelovej ceny z roku 1908, Iľja Mečnikov, vyslovil hypotézu, že mliečne baktérie prítomné v kyslom mlieku sú príčinou dlhovekosti obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov.
Zakvasené mlieka sa vyrábajú procesom kvasenia s použitím kvasiniek. Zaujímavosťou je, že pri ich výrobe môže vznikať dokonca malé množstvo alkoholu.
Zdroj: Petra B.
