Bryony si predstavovala život po dvadsiatke ako jednu nekončiacu sa párty. Snívala o kreatívnej a dobre platenej práci, štýlovom byte a superúžasnom priateľovi. Realita ju však nakopala rovno do zadku. Príbeh Bryony výstižne nazvaný Spoveď slobodnej zúfalky vás pobaví a rozosmeje.
Z jej stĺpčeka v novinách Telegraph sa stal zápisník jej každodenných prešľapov, bývala v samých ošumelých kuticiach a za svoj najvážnejší vzťah celého desaťročia považuje ten s nikotínom.
Bez cenzúry opisuje, ako balila chlapov na klinike pohlavne prenosných chorôb, zadlžovala sa, aby mala na víno a zemiakové lupienky, a aký je to pocit, keď sa z muža vašich snov vykľuje známosť na jednu noc, ktorá vám ráno podá cudzie, o číslo menšie nohavičky
Bryonin nádherne trápny príbeh Spoveď slobodnej zúfalky má šťastný koniec, nebojte sa. Je to povinné čítanie pre všetky idealistky, ktorým najlepšie roky mladosti zďaleka nepriniesli to, čo očakávali.
„Pravdivé a nečakane dojímavé. Skoro ako reštart Bridget Jonesovej.“ Elle
Nájdeš lásku, keď ju najmenej čakáš.
No, toto mi ale pomôže! Nechcem nájsť lásku, keď ju najmenej čakám. Keď ju najmenej čakám – napríklad na záchode, alebo na depilácii do bikín, alebo keď sa prehrabávam vonku v odpadkoch, lebo hľadám dôležitý dokument, ktorý som kdesi zapatrošila – pre mňa jednoducho nie je vhodná chvíľa. A prečo je láska taká sebecká? Prečo sa musí objaviť, len keď sa jej zachce, s malým alebo žiadnym ohľadom na to, či je to pre vás vhodné – rovno pred niekoho svadbou, alebo krátko po tom, ako vám dal niekto kopačky, napríklad.
A ešte, a toto je veľký problém, ak niekomu poviete, že nájde lásku, keď ju bude najmenej čakať, je vysoko pravdepodobné, že ju bude očakávať bez prestávky. Bude stále v strehu, ako orol poľujúci na korisť. V autobuse, na nákupe, v krčme, pri umývaní zubov, bude mať na mysli jediné – čakanie na lásku. Povedzte niekomu, že príde, keď to nečaká, a zaraz je v pozore. Hovorí si, že to nemá očakávať. A očakáva to o toľko viac. Čaká, že už-už ho zasiahne Amorov šíp. Vec sa však má takto: nechceme nájsť lásku, keď ju najmenej čakáme. Chceme ju nájsť hneď teraz.
Bryony Gordonová pracovala štrnásť rokov pre noviny Telegraph. Za ten čas sa stala jednou z najobľúbenejších autoriek. Jej stĺpček Ako žije druhá polovica, vydávaný v lifestylovom magazíne Stella patriacemu pod Sunday Telegraph, si získal armádu fanúšikov. Tí vyše štyroch rokov sledovali jej cestu od slobodnej kočky po – konečne! – starostlivú maminu.