Spisovateľka Denisa Martincová: Keď ma dcéra objala…

Knihu „Ženy vyhnané z raja“ písala na základe skutočnej udalosti, keď sa jej rozpadlo manželstvo. „Bolo to aj také memento pre môjho otca, ktorý sa o mňa nikdy nezaujímal. Odkaz mužom, ako veľmi dokážu ublížiť svojou ľahostajnosťou tam, kde by mala byť ich zodpovednosť. Som jedna z tých, ktoré vychovávajú svoje deti samy.

Som z tých, ktoré vedia, ako sa žije v realite, keď žena stratí oporu a bohužiaľ, deti svojho otca kvôli jeho nezáujmu,“ hovorí DENISA MARTINCOVÁ a pokračuje: „Rada hovorím otvorene o veciach, o ktorých iní mlčia. Aj preto sa mi zdôverujú neznáme ženy, ktoré už nie sú potom pre mňa cudzie. Vedia, že namiesto výsmechu u mňa nájdu pochopenie.“

 

Ženy vyhnané z raja – nádherný a výstižný názov knihy, ktorej dej opisuje naozaj ťažké chvíle v živote ženy. Do akej miery je kniha vaším osobným skutočným príbehom?

Kniha je písaná na základe skutočnej udalosti. Odchod manžela bol neočakávaný a rozhovor kvôli dražbe bytu bol tak nesmierne ponižujúci a dehonestujúci, že som naozaj uvažovala ako na začiatku knihy. Pamätám si, ako som na konci februára dávala dole vianočné ozdoby. Dcéra mi hovorila, mama, spamätaj sa. Neopustím ťa, máš mňa a brata. Spolu to zvládneme. A zvládli sme, pretože som mala pri sebe mamu a dve priateľky. Sestra ma tiež podporovala.

 

To sú silné momenty. Prečo ste sa vlastne rozhodli napísať knihu, kde a kedy vznikla tá myšlienka?

Knihu som sa rozhodla napísať, keď som si uvedomila, koľko som toho v živote prežila. Aby som unikla bolesti zo zmareného života, pretože tak som ho vtedy vnímala, začala som písať básne. Od toho to bol len krôčik. Nie ku knihe, ale k písaniu niečoho iného, ako je poézia. Zrazu som našla niečo, čo ma napĺňalo, nevedela som pochopiť, ako som bez toho mohla žiť. Ako keby som sa našla.

 

Asi nie je jednoduché písať príbeh, ktorý ste sama prežili… Ste človek, ktorý si pred inými ľahko otvára srdce?

Určite si svoje srdce otváram ľahšie, pretože – ako by som mohla očakávať, že si otvoria srdce cudzí ľudia predo mnou, keby som im nedovolila pozrieť sa do toho môjho? Ale je pravda, že to nerobím pred každým. Riadim sa svojou intuíciou.

 

Komu by ste vašu knihu odporúčali?

Moju knihu by mali čítať všetky ženy. Nie len týrané, ale aj tie ako sú vtierky, aby si uvedomili, aké mali šťastie. A samozrejme muži, aby pochopili,  ako ženy citlivo vnímajú veci a ľudí okolo seba. A to nemusia byť ani romantičky.

 

Máte dve deti. Ako reagovali na to, že napíšete príbeh, ktorého sú aj ony súčasťou?

Dcérka je dospelá, inteligentná žena, povedala mi: Mama, hovor o všetkom, keď si už raz začala. Nie všetci majú odvahu otvorene hovoriť o niektorých veciach. Hlavne o tých, za ktoré sa hanbia. Myslím si, že práve preto je domáce násilie ešte stále tabu. Najprv sa ženy hanbia, pretože sú týrané a potom, že to vôbec dopustili. Samozrejme, aj strach robí svoje. Väčšinou sa rozrozprávajú, keď sú prinútené okolnosťami, aby získali pomoc.  Syn to vníma trochu inak. Je pyšný na mamu. Samozrejme, tiež si uvedomuje, o čom je kniha. Najviac sa bál, že ublížim jeho otcovi. Ale to nebol môj úmysel.

 

Vaša dcéra je už dospelá, je teda zrejme aj čitateľkou vašej knihy. Čo vám na ňu povedala?

Najviac som čakala práve na jej reakciu, vždy je pre mňa veľmi dôležitý jej názor – a tu to platilo dvojnásobne. Držala  v ruke knihu, pozerala sa na mňa a dlho mlčala. Bola som veľmi netrpezlivá, ale ticho som čakala. Vtedy som si všimla, že má v očiach slzy. Nemohla hovoriť, ale jej slová si budem vždy pamätať: Mama, pri každej strane som si myslela, že  ju nedočítam, keď som si uvedomila, čo všetko si prežila. Také strašné veci a bola si mladá ako ja. Potom ma objala a dlho sme si vychutnávali neopakovateľnú prítomnosť.

 

Má niektoré z vašich ratolestí po vás talent na písanie?

O synovi je priskoro hovoriť, on má skôr sklon k písaniu textov pesničiek len tak pre seba a dcérka sa uberá iným smerom.

 

Čomu sa venujete okrem písania?

Nechcem povedať, že bojujem s veternými mlynmi, pretože to mi príde skôr ako bojovať bez víťazstva, ale založila som na sociálnej sieti skupinu s názvom Mali by sa platiť úroky z omeškaného výživného. Keďže tie sú už schválené od minulého roku, tak skupina funguje ako poradňa pre ženy aj mužov, ktorí majú na krku nezodpovedného partnera a radíme si  navzájom ohľadom súdov, exekúcií a neplatení výživného.

 

 

Foto s dcérou a synom: archív D. Martincovej