Všetci o nej snívame, ale len málokomu sa ju podarí zažiť – veľkú, zmysluplnú lásku na celý život. Hlavná hrdinka nového románu majsterky emócií Sone Rebrovej s krásnou a príťažlivou obálkou Laura prežila ťažké detstvo, počas ktorého nezažila jediné pohladenie či objatie.
Do dospelosti vstupuje ako zakomplexovaná, nešťastná žena, ktorá neverí, že by ju mohol mať niekto rád. Odrazu do jej života vstúpi Tomáš, ktorý sa zdá na prvý pohľad celkom obyčajný. Bude to napokon muž, ktorý zmení jej život? Alebo je láska len mýtus, ktorý celý život často len márne hľadáme?
Spisovateľka Soňa Rebrová sa narodila v Bratislave, vyrastala v B. Bystrici. Desať rokov pracovala ako novinárka. Neskôr sa osamostatnila a v rámci charitatívnej činnosti založila neziskovú spoločnosť ŽELAJ SI, ktorá od roku 2006 plní sny ťažko chorých a zomierajúcich detí. Kniha Miluj ma, ak to dokážeš je jej treťou knižkou.
Úryvok z knihy Miluj ma, ak to dokážeš:
Večer sa začal krásne. Tomáš pre ňu prišiel na zelenom favorite a to sa Laure, ktorá celý život chodila len autobusmi, rátalo. Bolo pohodlné len tak sa voziť v teplom, vykúrenom aute voňavom od novoty, počúvať romantické pesničky a len tak klábosiť o ničom. Keďže už bola neskorá jeseň, zmrákalo sa pomerne skoro, ale to nevadilo – vonku bola tma a zima, a im bolo v prítmí zohriateho auta a pomalých pesničkách vynikajúco.
Zistila, že sa s Tomášom (áno, už sa ho opýtala na meno) majú o čom rozprávať. Hoci on mal už svoju firmu a ona bola len študentka. Na svoje prekvapenie zistila, že nebola téma, ktorú načali a ktorá by ju nudila. Prvé nesmelé ľady sa pohli a oni opatrne zisťovali niečo o tom druhom. Cítila sa s ním dobre a bol to pocit úľavy, že ju niekto berie ako partnera, plnohodnotného človeka a rozpráva sa s ním. Videla, že Tomáš záujem nepredstiera, každá vec ho zaujímala a vypytoval sa, akoby chcel vedieť o nej úplne všetko.
Pri rozprávaní si ani nevšimla, že s autom vošli do hlbokého lesa. Preboha, kde sa tu ten les vzal? Kde je blízko centra Bratislavy takýto les? Nešlo jej do hlavy a mrzelo ju, že nedávala pozor, kade idú.
Na ceste nesvietili žiadne lampy, ani ňou nešlo okrem nich žiadne auto. Laura stŕpla.. Čo ak som ho zle odhadla? Čo ak ma teraz zoberie do lesa a tam znásilní?
Panické myšlienky sa jej honili hlavou, ale snažila sa konverzovať bezo zmeny, aby nebodaj možný násilník nevybadal, že sa bojí.
Hodila pohľadom doľava, bol tam len tmavý a ponurý les. Vpravo to isté. Tmavá cesta, žiadne lampy, len kužele predných svetiel osvetľovali tmu pred nimi. Ak to bude potrebné a on sa ňu vrhne, vyskočí a zmizne poza auto – tam svetlá nesvietia a poľahky sa stratí v lese.
Pomaly posunula ruku smerom ku kľučke a rozhodla sa ostať v strehu.
„Ozaj, Tomáš, a kam vlastne idete?“ spýtala sa opatrne.
„Prečo?“ odpovedal jej otázkou a dodal záhadne. „Nechajte sa prekvapiť..“
No veď práve to by som sa nerada takto prekvapila, zamrmlala si v duchu a skúsila to ešte raz.
„Ale fakt, kam ideme?!“
„Veď vravím, prekvapenie,“ usmial sa ešte záhadnejšie Tomáš a ona zbledla.
Ty sprostá, to máš za to, že si sa vybrala na rande, hoci máš priateľa, nadávala si v duchu. Doma by bola v bezpečí.. Jaro by bol síce na tréningu a možno by si opäť dovliekol nejakú priateľku, ale aspoň by jej nešlo o život.
Rozhodla sa, že ak ju Tomáš bude chcieť znásilniť, bude utekať. Ak ju chytí, tak sa asi nechá znásilniť, aby ho príliš nerozčúlila a nezabil ju. Veď ona ho vlastne vôbec nepozná, čo ak je to nejaký masový vrah?
Kam som sa to len dostala, čo som urobila? Vzdychala Laura v duchu, čím hlbšie sa dostávali do lesa. Práve keď rozmýšľala, či má okamžite vyskočiť, utiecť a zachrániť si svoj holý život, v diaľke na konci cesty zbadala akési svetlá.
Vydavateľstvo: Motýľ
