„Keďže som nenapraviteľná romantička, okrem odbornej psychologickej literatúry si rada oddýchnem pri románoch zo súčasnosti, ale aj pri tých dobrodružných a historických, kde sa snúbi romantická láska s dejinami a dej sa hemží šarmantnými džentlmenmi,“ usmieva sa Simona KUTIŠOVÁ, študentka psychológie a autorka letnej knižnej novinky Adonis v tričku. „Milujem jar, pretože všetko kvitne a konečne prichádzajú aj dlhšie slnečné dni. Obľubujem všetky veselé, pozitívne pôsobiace, farby, alebo ako ich volám ja – cukríkové. Písanie ma nabíja energiou, je to pre mňa oddych od každodenných starostí,“ dodáva.
Adonis v tričku. Zaujímavý názov knihy. O čom je?
Je to zaľúbený príbeh o dievčati, ktoré jedného dňa stretne svojho vysnívaného princa s krásnym úsmevom. Samozrejme, že ho chce spoznať lepšie a robí pre to všetko. Prenasleduje ho, sníva o ňom, zisťuje si informácie, v čom jej pomáha aj najlepšia kamarátka Lenka. Možnosť lepšie sa spoznať majú na školskej exkurzii v Paríži. No ku koncu exkurzie sa to všetko zamotá – a ako sa to skončí, sa už dočítate v knihe.
Komu by si ju odporúčala?
Knižka je vhodná pre mladé dievčatá, ktoré rady snívajú a možno práve teraz tiež pokukujú po svojom princovi. Rovnako môže zaujať aj tie staršie, ktoré sa budú chcieť vrátiť do veku, keď si ešte v tajnostiach šepkali o svojom vyvolenom.
Máš 22 rokov a už ti vyšla prvá knižka. Chceš v písaní pokračovať?
Keďže píšem už niekoľko rokov, písanie mi prirástlo k srdcu. Oddýchnem si pri tom, prídem na iné myšlienky, takže určite chcem pokračovať. Či z toho budú aj knižky, to sa ešte uvidí. (úsmev)
Prekvapilo tvoju rodinu, že si si vyskúšala napísať knihu a – zrazu sa to podarilo a kniha je na svete?
Rodine ani priateľom som nehovorila o tom, že píšem. Bolo to niečo len moje – a keď som začínala, ľahšie som prijímala kritiku od cudzích ľudí. Vedela som, že bude objektívna, pretože ma ako človeka nepoznali. Rodičia síce vedeli, že prispievam na nejaké stránky a občas som naznačila, že by som niečo také, ako je kniha, chcela, ale zvyšok rodiny o tom netušil. O to je teraz vydanie mojej prvej knihy Adonis v tričku pre širšiu rodinu a známych väčšie prekvapenie.
Študuješ na vysokej škole psychológiu. Prečo si sa rozhodla pre tento smer a čo by si v budúcnosti chcela robiť?
Vždy som chcela pomáhať druhým. Zaujímalo ma, ako rozmýšľajú iní, čo ich trápi, prečo sú smutní a čo by sa s tým dalo urobiť, ale aj to, čo ich teší. A pretože existujú aj také problémy, s ktorými si ľudia často nevedia poradiť sami alebo len v rozhovore s kamarátmi, potrebujú nás. Do budúcnosti som zatiaľ najviac naklonená psychologickej starostlivosti o onkologických pacientov, no je mi blízka napríklad i problematika šikanovaných detí.
Psychologická starostlivosť o onkologických pacientov je asi jedna z najťažších, prečo ťa zlákala práve táto oblasť?
Táto problematika sa so mnou vlečie už od desiatich rokov, keď mojej babke bolo diagnostikované toto ochorenie a mamina s tetou aj ujom sa o ňu starali až do smrti. A potom pred tromi rokmi rovnako ochorela i teta s ujom a potom môj dedko. Rodičia boli vždy k dispozícii, pomáhali im až do konca, ako sa dalo, dedka doopatrovali doma a tak som dennodenne videla, čo sa deje s takým človekom a ako potrebuje spoločnosť, lásku a opateru. Za toto si ich veľmi vážim, pretože sa dokázali obetovať a venovať svoj čas nezištne a s láskou chorému, čím mi aj oni dali skvelý príklad do života. Na svete je stále viac a viac ľudí s touto chorobou, a nie každý má tú možnosť, že sa mu bude rodina venovať. Je vidno nezáujem príbuzných, nedostatok času alebo strach z takto chorých ľudí. Rovnako i v bakalárskej práci som sa venovala ženám s onkologickým ochorením. Pri takomto ochorení sa dosť zmení povaha človeka, čomu mnohí, ktorí sa s onkologickým ochorením nestretávajú alebo len veľmi okrajovo, nerozumejú. Mojou túžbou je priniesť akúsi osvetu a poukázať na to, že týmto ľuďom je potrebné sa venovať, pomáhať im, podporovať ich, pretože potrebujú mať blízku dušu.
Foto: archív S. Kutišovej
