Juhokaukazské Arménsko si so sebou hrdo nesie prezývku „krajina kláštorov“ no ukrýva sebe omnoho viac. Krajina je známa aj ako miesto nádhernej prírody, kde nájdeme viacej kopcov než rovín a medzi nimi sa vystiera slávne Sevanské jazero, ktoré Arméni považujú za svoje tyrkysové more. Jeho atmosféru dotvárajú kláštory stojace na pahorku a okolité hory, ktoré majú svoje štíty zasnežené aj počas leta.
Dnes o jazere hovoríme ako o modrej perle Kaukazu, no ľudia, ktorí sem prišli a usadili sa tu ho pomenovali Sevan, teda Čierne jazero. Podľa legendy prišli z oblasti Vanského jazera, ktoré leží dnes na území východného Turecka a keď zbadali hladinu arménskeho jazera, tak veľmi im pripomínalo domovinu, že ho namiesto Van pomenovali Sevan. Pozdĺž jazera stojí niekoľko menších mestečiek či dediniek, ale najväčším centrom oblasti je mesto Sevan, niekdajšia sovietska Elenovka. Pár desiatok kilometrov južne od mesta sa do modrých vôd jazera zahryzáva malý, no významný výbežok pevniny zvaný Noratus. Leží na ňom historický cintorín posiaty starobylými chačkarmi. Je ich tu toľko, že si miesto vyslúžilo prezývku „more chačkarov“ a niektoré zdroje dokonca hovoria o tom, že ich je tu zopár stovák.Počas letnej sezóny nábrežie Sevanského jazera žije. Najkrajšia a najobľúbenejšia časť pobrežia sa nachádza neďaleko polostrova, ktorý sa svojim úzkym pásikom tiahne niekoľko desiatok metrov do jazera. Kedysi bol ostrovom, ale po pokusoch stalinovského Ruska a experimentoch s jazerom sa jeho voda stratila natoľko až mu hrozil dokonca zánik. Vtedy sa ostrov prepojil s pevninou a hoci sa za desaťročia záchrany podarilo nazad do jazera napumpovať dostatok vody, úzky pásik pevniny už nezmizol. Sevanské jazero sa tak podarilo zachrániť. Breh doslova praská vo švíkoch a dovolenkujúci Arméni, ale aj Rusi, Ukrajinci, Gruzínci či zopár západniarov sú takmer všade. Niektorí bývajú v hoteloch, ktoré za roky vyrástli na brehu jazera, iní dali prednosť domikom, ktoré predstavujú malé bunky podobné kontajnerom aké prevážajú lode či kamióny. Tie sú jednoducho zariadené, posadené len pár metrov od vody a vytvárajú akoby kolónie či kempy. Voda v jazere nie je najteplejšia, ale počas leta skutočne osvieži. Tóny arménskej hudby ohlušujú priestor a človek má na chvíľku pocit, že sa ocitol pri mori. Veď nie nadarmo sem tam Arméni Sevan pomenujú ako „arménske more“. Dnes to tu žije ako kedysi počas sovietskej éry, keď patril Sevan široko ďaleko k hlavným miestam rekreácie. Na pláži ležia celé rodiny s deťmi, iní obedujú pod stromami, no nechýba tu ani niekoľko reštaurácii. Svoje grily vyložili pred dvere a priamo tu kuchári grilujú ryby. Medzi najvychýrenejšie miestne špeciality patrí grilovaný pstruh. Milovníkovi rýb sa pri vôni rýchlo podlomia kolená a tak kuchár pridá ďalší kus ryby na rozpálený gril. Všetky miesta v reštaurácii obsadili nemeckí turisti, no vždy sa ešte niečo voľné nájde. Pstruha nakrájajú na veľké kusy a napichnú na ihlu tak, akoby robili chýrny arménsky šašlík. Krásne sa tak kusy mäsa opečú zo všetkých strán, jemne sa nakorenia a kúsok sevanského neba sa ocitne v ústach. Hory, ktoré lemujú Sevanské jazero sú jemne pocukrované snehom a hladina jazera sa rázom mení z modrej na čiernu. Sevanské jazero nemusí byť len o oddychu a relaxe, ale svoje si tu nájde aj milovník histórie, pretože polostrov na sebe nesie významné kláštory. Z diaľky vyzerajú len ako malé čierne bodky so zašpicatenou strechou. V dávnych dobách tu stáli tri kláštory, ale dnes by sme tu už našli len dva. Podľa starých kroník tu na ostrove až do 8.storočia nežili ľudia a prvý kláštor tu postavil kráľ Ašot I, zakladateľ významnej dynastie Bagratidov a jeho dcéra Mariam. Kláštorný komplex Sevanvank sa líši od ostatných arménskych kláštorov tým, že miestne kláštory majú svoje telo prenikavo čierne. Na ich stavbu totiž použili čierny bazalt, ktorého je naokolo neúrekom. Čierne kláštory sú krásne a Surp Arakleots, väčší z dvojice má pootvorené ťažké drevené dvere. Sú rezbárskym dielom a tak prešpikované detailmi, že tu nezostal bez výzdoby snáď ani centimeter. Niekoľko ľudí stojí v rohu miestnosti pri veľkom kamennom chačkare. Je najslávnejším posvätným kameňom celého polostrova. Akoby každé miesto v Arménsku v sebe ukrývalo príbeh. Aj preto sa dá prirovnať k rozprávkovej krajine.
FOTO: Tomáš Kubuš
