Už po 14. krát sa koná v starobylej Kremnici Festival Petra Michalicu Hudba pod diamantovou klenbou. Podujatie vzniklo snahou husľového virtuóza a jeho manželky o spojenie krásy umelcovho rodného Domu komorského grófa, vzácnej gotickej architektúry s unikátnou diamantovou klenbou s krásou hudby starých majstrov.
Neskôr sa repertoárový hudobný záber výrazne rozšíril aj o žánre, ktoré nepatria do sféry vážnej hudby. A tak popri dielach klasikov sa tu konali aj koncerty džezové, folkové, ako aj literárno – hudobné programy. Aj keď ťažisko koncertov je naďalej vo vzácnom gotickom objekte z 15.storočia, ktorý v priebehu roka nie je bežne verejnosti prístupný, už celý rad rokov sa každoročne v rámci festivalu konajú koncerty aj v kremnických historických chrámoch. Jedná sa o koncerty orchestrálne, zborové, respektíve o ich kombináciu.
Stane sa tak aj v tomto ročníku, keď po úvodnom koncerte najlepšieho svetového marimbistu a perkusionistu Nebojšu Jovana Živkovića a následného recitálu mladého českého Korngoldovho kvarteta tretí koncert festivalu zaznie v akusticky skvelom barokovom kostole sv. Františka. Tento priestor nebol vybraný náhodne. Tu totiž v 18.storočí pôsobil hudobný skladateľ Anton Aschner. Jeho tvorba upadla do zabudnutia, aby sa až pred tromi rokmi ako vzácny potopený koráb plný pokladov objavila vo svetle dejín. 27.jún sa tak stane významným historickým dňom nielen pre Kremnicu, ale aj pre celú slovenskú kultúru, keď po takmer 300 rokoch zaznie opäť tvorba vynikajúceho skladateľa v autentickom prostredí, v ktorom kedysi žil a tvoril. O oživenie Aschnerovej tvorby sa postará Štátny komorný orchester Žilina, spevácky zbor Ad Una Corda a päť mladých vokálnych sólistov: sopranistky Martina Procházková, Mariana Hochelová a Miriam Žiarna, tenorista Jozef Gráf i barytonista Ľubomír Popik. Program bude dirigovať skúsený vokálny dirigent Štefan Sedlický. Na podujatí odznejú ukážky z bohatej chrámovej tvorby Antona Aschnera. Začiatok koncertu je o 19,00 hod.
Umeniu 18. storočia v Kremnici dominoval morový stĺp (súsošie Sv. trojice, najvyššie v strednej Európe) a dva barokové chrámy. Autorom týchto objektov ako aj priľahlého Františkánskeho kláštora bol skvelý sochár a architekt Dionysius Stanetti, ktorý na našom území vytvoril aj nádherné chrámové objekty v Banskej Štiavnici a Prievidzi. Stanetti sa sobášom s kremničankou stal občanom tohto mesta, kde ostal žiť až do svojej smrti. Zaujímavú paralelu s geniálnym sochárom predstavuje aj životný osud Tirolčana Antona Aschenra, ktorý prišiel do Kremnice ako 17-ročný a v tomto meste prežil celý svoj plodný život. Pochovaný je v krypte Špitálskeho kostola sv. Alžbety. Bolo takmer zákonité, že na Slovensku svojím úmrtím väčšina hudobných tvorcov 17. a 18. storočia upadla do zabudnutia, aby sa ich mená a tvorivý odkaz začali postupne objavovať až v 2. polovici 20. storočia. Tak to bolo so skladateľmi Paschom, Zombom a ďalšími barokovo – klasicistickými autormi. Anton Aschner musel čakať na svoje umelecké vzkriesenie až do 21. storočia, keď si v rámci svojho výskumu uvedomil hodnoty jeho tvorby mladý skladateľ a muzikológ Peter Hochel. V r. 2012 začal postupne sprístupňovať Aschnerovu tvorbu, aby sa až v r. 2014 dožila svojho vydania tlačou. Bol to veľký objav. Cez svoje partitúry sa zjavil vysoko erudovaný skladateľ, ktorý na rozdiel od svojich „slovenských“ súčasníkov nebol vývinovo o 50 rokov pozadu, ale jeho tvorba sa identicky štýlovo prekrýva s tvorbou jeho rovesníka Josepha Haydna. Bohatá zlatá Kremnica musela mať vo svojich chrámoch vynikajúcich hudobníkov, pretože Aschnerove vokálne i inštrumentálne party nie sú ľahké. Pokiaľ by miestni interpreti nemohli kvalitatívne obstáť autorovým nárokom, skladateľ by si takúto vysokú latku profesionality nemohol dovoliť.
Aschnerovo meno sa v muzikologických análoch zjavilo už koncom 50. rokov minulého storočia. Stalo sa tak po zrušení Františkánskeho kláštora, keď jeho knižnica a archív pripadli štátu. Aschnerove skladby boli zaregistrované, ale záujem o ich koncertné oživenie neexistoval. V tých časoch chrámová tvorba bola ideologicky nežiadúca.
Objavenie a znovuoživenie Aschnerovej tvorby je súčasťou prekrásnej bilancie kultúrneho bohatstva Slovenska a potvrdením predpokladov, že v tejto krajine je i v budúcnosti možné očakávať podobné objavy.
Monumentálny Stanettiho farský kostol Panny Márie museli v 19. storočí zbúrať, pretože sa začal prepadávať. Ostali z neho iba Stanettiho sochy v miestnom múzeu. Zdevastovaný Františkánsky kláštor je obžalobou cirkevnej politiky minulej éry. K impozantnému morovému stĺpu a krásnemu Kostolu sv. Františka však teraz pribudne nový klenot umenia 18. storočia. Aschnerova nádherná hudba sa odteraz stane jednou z apoteóz kultúrneho bohatstva starobylého banského mesta.
Pre viac informácií:
E-mail:festival@michalica.net
