Roland Oravský: Som lenivý, preto píšem sci-fi

Mladý košický autor Roland Oravský, víťaz súťaže súťaže Detektívka 2013, získal za svoju prvotinu Hypnos prémiu Literárneho fondu za rok 2014. Pri tejto príležitosti zavítal do Bratislavy, kde mu šéfredaktorka vydavateľstva Forza Music Dagmar Kinčeková odovzdala nielen cenu Litfondu, ktorú za neho prebrala, ale konečne aj diplom za víťazstvo v súťaži Detektívka. Mladý autor, ktorý len pred pár dňami promoval na lekárskej fakulte, sa chce literatúre venovať aj v budúcnosti. Práve dokončuje svoj druhý román. Viac prezradil v jednom z mála rozhovorov, ktoré poskytol.

Čo bolo impulzom, že si sa prihlásil do súťaže Detektívka 2013?

Príbeh som začal písať pred štyrmi rokmi, keď som bol druhák na vysokej škole. Písal som ho len pre seba, vo voľnom čase, ale keď bol napísaný, poslal som ho známym, pretože ma zaujímalo, čo na neho povedia. A jedna pani profesorka zo strednej školy, ktorá ma učila angličtinu, to vzala vážne, urobila mi škrty na každú stranu a tiež ma informovala, že existuje takáto súťaž, aby som to poslal. Nakoniec som tak spravil, potom som na to aj zabudol, až nakoniec som dostal mail, že som medzi finalistami.

 

Poškrtala ti každú stranu? Ktorú verziu si napokon poslal do súťaže? Svoju pôvodnú, alebo upravenú podľa jej pripomienok?

Svoju! Pretože za mnohými vecami, ktoré mi škrtla, som si stál a museli tam byť. Ale skôr ma upozorňovala na detaily, keď som jednu postavu nazýval dvoma menami alebo podobne, takže v podstate dohliadala na to, aby to bolo štylisticky a logicky správne.

 

Súťaž má jasný názov Detektívka, ty si však tú svoju zasadil do ďalekej budúcnosti. Bol to zámer, možno v nádeji, že toto netradičné spojenie ti pomôže zaujať porotu a vyhrať?

Musím sa priznať, že sci-fi som si vybral preto, lebo som lenivý (smiech). Je ľahšie písať o svete, kde si sám vymyslím pravidlá, keďže nikto netuší, ako bude vyzerať budúcnosť. Keby som písal niečo zo súčasnosti alebo z minulosti, musel by som veľa študovať. A nechcelo sa mi hľadať, ako fungujú policajné zložky, ako prebieha reálne vyšetrovanie, tak som dej situoval na inú planétu a v inom čase a všetko toto obišiel.

 

V Hypnose je páchateľ od začiatku známy, ale ty kladieš dôraz predovšetkým na morálnu stránku. Niekde na inej planéte sa robia výskumy a dôjde tam k usmrteniu vedca. Zo Zeme prichádza vyšetrovateľ, aby zistil príčiny nešťastia a zrazu sa ocitne v morálnej dileme. Nie je to práve klasická detektívka…

Išlo mi v prvom rade o príbeh. Podľa mňa to ani nie je detektívka v pravom slova zmysle (úsmev). Chcel som napísať niečo na zamyslenie a ten detektívny prvok je tam skôr preto, aby príbeh čitateľa zaujal. Naozaj som si nerobil ťažkú hlavu s tým, či čitateľ bude od začiatku poznať páchateľa alebo nie. Ale nabudúce si dám na to väčší pozor (úsmev).

 

Hypnos je prvá vec, ktorú si napísal, alebo máš šuplíky plné textov, ktoré čakajú na svoj čas?

Mám napísaných viac vecí, aj keď väčšinou sú to len krátke poviedky, no je tam aj  zhruba 180 stranový príbeh, ktorý som napísal, keď som mal štrnásť. Vtedy som sa zviezol na takej vlne „da vinciho kódov“ a podobne, kedy bolo v móde čitateľa šokovať a nie držať sa logiky, takže nemám v pláne to vydávať. Ale raz sa k nemu možno vrátim a postavím z toho celkom nový príbeh. Kto by však chcel, tak si tú moju prvotinu nájde na internete.

 

Písať si začal v štrnástich, dnes je z teba doktor. Nechcel si sa písaniu venovať profesionálne?

Pre mňa je písanie hobby. Určite si nemyslím, že by som bol nejaký veľký spisovateľ a ešte ma čaká dlhá cesta, kým sa dostanem aspoň na polovičnú úroveň skutočných spisovateľov. Písaním sa odreagujem. Ale že chcem ísť na medicínu, som vedel už na strednej škole.

 

Jedno s druhým sa dá pekne skĺbiť. Príbehy z lekárskeho prostredia sú veľmi populárne…

Aj Hypnos má veľa z lekárskeho prostredia a priznávam, že miestami som sa aj so vyžíval v tom, že čím odbornejšie výrazy použijem, tým viac čitateľa ošialim (úsmev). Kým však napíšem skutočné príbehy z lekárskeho prostredia, ešte si musím zopár rokov odžiť.

 

Komu je Hypnos vlastne určený? Fanúšikovi sci-fi alebo fanúšikovi detektívok?

Určite nepatrí do knižnice medzi knihy veľkých filozofov (úsmev). Je to ľahké čítanie niekde pri bazéne, no snažil som sa v ňom vyjadriť aj svoj postoj k svetu.

 

Hypnos vyšiel pred rokom. Spätne by si v ňom niečo menil?

(Smiech). Autor nikdy nie je celkom spokojný, určite by som veľa vecí zmenil.

 

Máš v súčasnosti niečo rozpísané, máme sa na čo tešiť?

Mám, tiež sa to odohráva v budúcnosti, ale nie je to pokračovanie Hypnosu. Sú tam úplne iné postavy a deje sa to na inej planéte. Je to však v rovnakom čase a sem tam sa objaví aj zmienka, že existuje nejaký Hypnos. Knihu som začal písať minulý rok, keď som vyhral Detektívku, čo ma veľmi nakoplo, a chcel som pokračovať. Pol roka som premýšľal nad príbehom a potom som sa pustil do písania na stáži v Nemecku, kvôli štátniciam som musel písanie na chvíľu prerušiť, ale momentálne robím posledné úpravy a ponúknem ho vydavateľstvu.

 

Aké knihy čítaš ty, ak samozrejme vynecháme odborne lekárske príručky?

Áno, tie momentálne čítam najčastejšie (úsmev), ale nedávno som čítal Puškina, pretože som mal chuť na klasiku. Tiež som začal čítať svoju prvú sci-fi knihu (smiech). Mám veľmi rád Shakespeara, ruských autorov, ale aj Dominika Dána. Nie som zameraný iba na jeden žáner.

 

Čo by si odkázal tým, ktorí by sa chceli prihlásiť do takejto súťaže, no váhajú?

V prvom rade si treba poriadne premyslieť príbeh, nech si dajú záležať, aby svet v príbehu bol uveriteľný a predovšetkým – pre čitateľa zaujímavý. Prihlásiť sa do súťaže nie je až taká veľká námaha. Sú to v podstate dva maily, potom na to zabudnete a príde výhra (smiech). Ale celkom vážne, splnil som si sen a veľmi sa z toho teším.