Pompeje. Svet pod Vezuvom

Talianska Kampánia je nabitá všemožnými pamiatkami. Mnohí vidia najväčšie lákadlo v Neapole, no tu pod Vezuvom sa skrýva ešte dôležitejšie a historickejšie miesto. Tu na dosah slávnej sopky stoja ruiny niekdajšieho mesta, ktoré vošlo do dejín. Tým mestom sú rímske Pompeje, kde sa život zastavil v roku 79 za vlády cisára Tita. Výbuch sopky zakonzervoval mesto a tak môžeme dnes kráčať jeho ulicami a vychutnávať si cestovanie v čase.

Bránu do starovekého mesta tvorí dnes moderné mestečko nesúce meno po svojom slávnejšom predchodcovi. V Neapole stačí nasadnúť na vlak Circumvesuviana a za necelú polhodinu sa človek ocitne v Pompejách. Za bránou Porta Marina sa zrazu rozprestrie svet, kde zastal život pred necelými dvomi tisíckami rokov. Cesty sú vydláždené širokými kameňmi a stretávajú sa v srdci mesta. Tým je rímske Fórum plné nádherných stavieb. Na jeho začiatku stojí Bazilika, miesto kam ľudia prichádzali na nákupy a riešiť svoje súdne spory. Cez ulicu vidno dva štíhle stĺpy patriace Apolónovmu chrámu. Aj po toľkých rokoch je oltár na svojom mieste a vedľa neho staré, vetrom vybielené slnečné hodiny. Návštevníkov víta samotný Apolón premenený na bronzovú sochu spoločne s Dianou. Z Fóra je azda najkrajší pohľad na Vezuv. V popredí sa dvíhajú stĺpy Jupiterovho chrámu a za víťaznými oblúkmi sa k nemu rozutekali ulice. Za chrámom božského Augusta a oblúkom cisára Caligulu sa ulice ponárajú hlbšie do mesta. Nie je ťažké si predstaviť ako to tu vyzeralo predtým. Kedysi tu kráčali obchodníci s vínom, na drevenom voze o seba cinkali amfory naplnené olivovým olejom, kolesá škrípali vo vyjazdených koľajach a za dvermi sa ozýval žblnkot fontány. Pri ceste k veľkému amfiteátru je niekoľko zaujímavých miest. Za nenápadnou šedivou fasádou sa skrýva vstup do Venušinho domu, kde na konci záhrady leží nádherná Venuša v mušli. Človek sa jej túži dotknúť, no keď zatvorí oči, končeky jeho prstov cítia len chladnú holú stenu. Po jej boku stojí Mars odetý v červenom plášti s kopijou a štítom v ruke. Pompejský amfiteáter mohol naraz poňať až 20 000 ľudí. Pred očami divákov sa tu odohrávali bojové zápasy s gladiátormi a šelmami. Neďaleko amfiteátra stoja dve divadlá, kde sa ľudia venovali iným súbojom. Súťažilo sa tu v poézii, a najmä o priazeň diváka pri divadelných hrách. Veľké divadlo pre 5000 ľudí postavili ešte v 3.storočí pr.Kr., zatiaľ čo malé divadlo je o dvesto rokov mladšie. Ich kamenné sedadlá sa priam ponúkajú, aby si tu návštevník posedel. Faunov dom patrí k najkrajším starovekým domom. V jeho átriu je malá bronzová soška tancujúceho Fauna. Kedysi na neho cez malý otvor v stene dopadalo svetlo, no dnes je ponorený v tme len v noci. Za ním je podlaha potiahnutá mozaikovým kobercom. Na Pompejách je najlepšie to, že je tu stále čo objavovať. Aj keď si myslíte, že ste ich už celé prešli a videli všetko, odrazu narazíte na niečo nové. Staroveké kúpele patrili k najobľúbenejším miestam v každom meste. Nielen že tu mohli ľudia spláchnuť starosti v príjemnej chladnej či naopak horúcej vode, ale stretli sa tu so svojimi priateľmi pri dlhých rozhovoroch. Stabijské kúpele boli presne takýmto miestom. Stoja na rohu hlavnej ulice Via dell´Abbondanza a sú najstaršími v meste. Aj dnes sa dá poprechádzať miestami na ktoré sa Rimania radi ukrývali pred ostrým kampánskym slnkom. Vo vitrínach sú sadrové odliatky ľudí. Boli jedni z mnohých, ktorým sa nepodarilo utiecť. Pred odchodom sa idem ešte pozrieť do domu, odkiaľ pochádza známy obrázok manželského páru. Mužom na obrázku by mal byť obchodník Terentius Neo po boku svojej ženy. Je čas sa pomaly vrátiť na Fórum, kde človek len nasáva atmosféru zo všetkého čo sa deje naokolo. Ten zhluk pocitov radosti a šťastia je neopísateľný. Každý by to mal zažiť. Aspoň raz v života sa pozrieť do histórie, prejsť ňou, dotnúť sa jej a nakoniec si ju uchovať naveky v myšlienkach. Pompeje sú skrátka úžasným miestom.

FOTO: Tomáš Kubuš