Čo? Pivo. Ako vraveli starí Slovania, nápoj najobyčajnejší a najrozšírenejší. A spočiatku – doma varený, konzumovaný a neskôr aj predávaný. Špecializované pivárne totiž vznikali zvyčajne priamo v pivovaroch. Okrem toho sa pivo čapovalo v bežných krčmách.
1 Nahrádza(lo) chlieb
Zakladateľ Oudenburského opátstva v belgických Bruggách, benediktínsky mních Arnold
presviedčal v 11. storočí ľudí, aby namiesto vody pili pivo, lebo je zdravšie. V istom zmysle mal pravdu, hoci na dôvod, prečo je to tak, sa prišlo až o osem storočí neskôr: pivo sa vyrába z prevarenej vody, „obyčajná“ pitná voda sa bežne neprevára, takže naozaj môže spôsobiť zdravotné problémy. Mnísi, ktorí (zvyčajne tajne v podzemí kláštorov) pivo varili aj predávali, ho dokonca v ťažkých časoch používali ako náhradu chleba. V Belgicku teraz ťažké časy nemajú, ale ponúkajú 450 druhov piva.
2 Súčasťou piva býval aj chlieb
Za kolísku piva sa považuje Mezopotámia, kde už v 7. tisícročí pred n. l. pestovali obilie. Zrejme ho objavili náhodou pri skladovaní obilia v hlinených nádobách. Do niektorých asi natiekla voda a výsledkom kvasenia bola voda s príjemnou omamnou chuťou. Sumeri ešte nepoznali chmeľ a pivu dodávali horkosť chlebom praženým v horúcom popole, prípadne ho dochucovali zelenou horčicou či sezamom. Pivo varili väčšinou ženy. A nielen sumerské. Napríklad české z neho robili aj polievky, omáčky a kaše. V severnej Európe za vlády Vikingov sa pivo konzumovalo teplé a jeho vymrazovaním dosahovali vyšší obsah alkoholu.
3 Pivo z dunajskej vody
V polovici 15. storočia sa pivo konzumovalo tam, kde sa varilo, možno teda povedať, že jednými z prvých pivární boli pivovary. V Prvom bratislavskom pivovare postavenom roku 1477 na rohu Laurinskej ulice a Rybnej brány, kde sa aj čapovalo, bola vo vnútornom dvore sušiareň a pražiareň jačmeňa, betónové vane na jeho máčanie, dielňa na výrobu sudov. Pivovar v roku 1532 zbúrali a v roku 1752 sa začalo so stavbou druhého na Rybnom námestí; zbúrali ho v roku 1968 pre stavbu Mosta SNP. Mal skromnú fasádu a na zasklenej verande bola pivovarská reštaurácia, kam vraj chodievali aj štamgasti z Viedne. Voda na výrobu piva sa údajne čerpala z Dunaja. Keby sa z dunajskej vody varilo pivo dnes, sotva by sme prežili jeho konzumáciu.
4 Dotiahne sa na Mamuta?
Najväčšou reštauráciou v Bratislave je v súčasnosti – piváreň. Má kapacitu 500 miest a vyrástla tam, kde najprv dlhé roky slúžila a potom ako rozpadávajúca sa obluda strašila takmer zrúcanina bývalej jedálne Centrál. Možno raz dosiahne chýr voľakedajšej bratislavskej Starej sladovne, prezývanej Mamut vďaka stoličkovej kapacite 1200 stálych a 300 miest v letnej záhrade. Starú sladovňu uviedli do prevádzky v roku 1872 ako sladovňu k pivovaru Stein, v rokoch1976 – 1980 ju zrekonštruovali na priestor pohostinských služieb a okrem pivárskej povesti sa preslávila najmä džezovými štvrtkami slovenského hudobníka Petra Lipu.
5 Piváreň, lekáreň, väzenie
Ako uvádza J. Ďuriančík, keď sa osada Bystrica stala mestom (1255), dnes ju poznáme ako Banskú Bystricu, nik netušil, že dom číslo 1 z prelomu 15. a 16. storočia sa raz stane radnicou, sídlom mestskej latinskej školy, lekárne O. Hermana (s jeho dcérou sa v r. 1710 oženil Matej Bel nazývaný Veľká ozdoba Uhorska) aj pivárňou. Dokonca jednou z prvých na území Slovenska. V roku 1550, teda ešte pred najväčším rozmachom pivovarníctva (1620 – 1650), tam totiž mestská rada, ktorá v budove prevádzkovala aj pivovar, zriadila pivničnú krčmu Proschoffsky Keller. Spolu s vinárňou, pekárňou a so soľným skladom, ba po roku 1730 aj s mestským väzením, fungovala až do požiaru v roku 1761.
6 Najslávnejší z pivárov
Bol ním pravdepodobne Karl Marx, autor svetoznámeho diela Kapitál. Na otcovo naliehanie začal v roku 1835 študovať právo na Bonnskej univerzite, lenže zároveň sa stal členom a na istý čas aj prezidentom pijanského Trier Tavern Clubu a jeho prospech začal ísť dolu vodou, presnejšie, dolu pivom. Neskorší svetoznámy filozof, ktorého učenie zamávalo doslova celým svetom, totiž trávil veľa času popíjaním a spievaním v pivárňach. Otec ho po roku preložil na Univerzitu Fr. Wilhelma (dnes Humboldtova) v Berlíne a možno práve to jeho syna katapultovalo tam, kde skončil a doslova pohol celým svetom.
7 Nápoj krčmovej kultúry
Pivo podporuje relaxáciu, preto sa podľa zdravotníckych odborníkov, ale aj znalcov tohto nápoja, nehodí piť ho v situáciách vyžadujúcich istú mieru ostražitosti. Uplatňuje sa najmä pri bežných a menej formálnych príležitostiach v sociálnom styku a vyprofilovalo sa ako dominantný nápoj tzv. krčmovej kultúry. Je to však aj nápoj kontroverzný, veľkou mierou sa podieľa na alkoholizme. Snahu kultivovať jeho konzumáciu možno preto považovať za pozitívny trend. Za pivárov sa zvyčajne pokladajú Nemci a Česi, Francúzi a Taliani sa označujú ako vinári. Na Slovensku ročne vypijeme asi 73 litrov piva na osobu, spotreba, podľa štatistík, dosť výrazne poklesla. Na druhej strane chutí nám o čosi viac „tvrdé“ a víno. Spotreba za dekádu vzrástla…
8 Verte, neverte
Nie je pravda, že plzenské pivo je zásadité. Zásadité totiž nie je nijaké pivo. Mýtus o zásaditosti plzenského zrejme vznikol preto, lebo je výrazne horké, čo pôsobí proti prekysleniu žalúdka. Pravda nie je ani to, že najlepšie je ľadovo chladné pivo. Príliš nízka teplota totiž potláča vnímanie chuti. Malo by byť vychladené (nie „zachladené“, ako ho na webe ponúkajú niektoré pivárne) na 7 až 9 °C. Navyše pivo treba piť pomaly. Ten, kto vypije dve veľké pivá, absorbuje 5 gramov CO2, teda asi 2,5 litra plynu. Ak CO2 vyprcháva rýchlo, pivo bolo dosýtené umelo a nafukuje.
9 Ruší a preto tmelí
Polar Beer (brazílska značka piva) nainštaloval do chladičov piva rušič signálu, aby sa hostia nemohli venovať virtuálnym, ale iba fyzicky prítomným priateľom. Namiesto s ľuďmi totiž mnohí aj v krčmách komunikujú cez smartfóny. Značka sa snaží, aby ľudia venovali plnú pozornosť svojim spoločníkom, a preto do každého chladiča na fľašu piva nainštalovali rušič signálu. Systém blokuje v okruhu piatich metrov mobilný signál 3G, 4G, GPS, ale aj WiFi, a ľudia viac konverzujú…
Pivárske NAJ
- Na svete je cca 5000 pivovarov, ktoré asi 180 spôsobmi vyrábajú takmer 20 000 značiek piva.
- Prvý pivovar na masovú výrobu piva založili v roku 1876 a bol ním americký pivovar Budweiser.
- Prvú pivovarskú školu v Európe založil v Brne pivovarník Fr. O. Poupě (1753 – 1805).
- Najväčším celosvetovým producentom piva je Čína, druhým USA, tretím Rusko.
- Najpredávanejším pivom na svete je holandské pivo Heineken.
- Do roku 1989 sa vraj v Humennom dalo kúpiť takmer všetky druhy piva vyrábané v Československu
- Jeden obyvateľ Slovenska vypije asi 73 litrov piva ročne.
- Na začiatku 20. storočia bolo na Slovensku najmenej 40 prevažne malých až stredných pivovarov, ale ich celková produkcia bola päťkrát menšia ako priemerná ročná produkcia Meštianskeho pivovaru v PlzniZdroje: sbvet-piva.cz, pivniobzor.cz, gastrocanal.eu, masterbartender.sk, AMB, Ivan Ozábal: Pivovary na Slovensku, Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy, ekonomika.idnes.c
