Susedná Morava je plná klenotov v podobe nádherných miest, hradov, zámkov či príjemných zákutí. Medzi najkrajšie mestá sa bez akejkoľvek námietky radí aj Olomouc, ktorý sa v roku 2000 dostal na prestížny zoznam UNESCO. Jeho historické námestie, fontány plné mytológie, ale aj kostoly, morové stĺpy a netradičný orloj z neho robia nesmierne zaujímavé mesto pre návštevu.
Historické centrum moravského Olomouca zaplavuje niekoľko námestí a ulíc, no ešte pár stoviek metrov pred ním sa k nebu vypínajú veže Katedrály svätého Václava. Obrovskú katedrálu zdobia v priečelí sochy a dve veže, pričom najvyššia z nich vyrastá priamo z tela. Je azda najlepším orientačným bodom v meste, pretože s jej 102 metrami je druhou najvyššou v celej republike. Začali ju stavať už v roku 1100 a jej architekti z nej rázom spravili najkrajšiu stavbu novogotického štýlu v celom blízkom i ďalekom okolí. Námestie je vystavené do jemného svahu, park dotvorený lavičkami a oproti katedrále stojí niekdajší Přemyslovský palác a kaplnka sv.Anny, kde prebiehali voľby olomouckých biskupov. Na hlavnej ulici lemovanej obchodmi, podnikmi či reštauráciami sa každú chvíľku preháňajú električky. Medzi domami v úzkych uličkách sa objaví kostolná veža alebo stena nejakého paláca. Možno to ani nie sú paláce, ale čím menšie čísla sú napísané na ukazovateľoch so šípkami do centra, tým sú domy krajšie a honosnejšie. Neďaleko hlavného námestia sa objaví prvá z olomouckých fontán. Mesto si fontány zamilovalo a v priebehu času ich tu vyrástlo 25. Kto by mu hádal prezývku „mesto fontán“, hádal by správne. Zaujímavé sú napríklad aj tým, že odkazujú na rôzne antické či mytologické postavy. Hlavné námestie Olomouca nesie prívlastok Horné a je to miesto, kam sa zbiehajú všetky ulice a ľudia v meste. Aj keby človek nechcel, nejakým spôsobom sa tu ocitne. Prvý pohľad upúta veľkolepá radnica, ktorá okupuje väčšiu časť námestia. Ešte v roku 1261 udelil Olomoucu kráľ Přemysl Otakar výsadu, že si môžu postaviť radnicu, ale dekrét prestavali do skutočnosti až o sto rokov neskôr. Pod vysokou vežou patrí jedna zo stien radnice známemu orloju. Ten pôvodný tu stál niekoľko storočí, avšak dnešných dní sa nedožil. Pohľad na neho však môže na tvári vylúdiť úsmev, pretože postavičky žijúce v orloji sú mu akosi povedomé. V druhej svetovej vojne bol natoľko poškodený, že ho po vojne nanovo postavil Karel Svolinský. Ten nehľadel do minulosti, ale súčasnosti a preto má orloj silne socialistický nádych s postavami kováča, pekára, murára, družstevníčky, športovkyne alebo napríklad chlapa opretého o lopatu ako si utiera po celodennej práci pot z čela. Pár metrov od orloja je skutočný drahokam a pýcha celého Olomouca. Stĺp Najsvätejšej trojice sa stal symbolom mesta práve táto pamiatka upútala UNESCO svojim významom, aby sa dostala do svetového dedičstva. Skvost barokovej architektúry vyrástol na námestí v roku 1716 kedy sa konečne podarilo poraziť morovú epidémiu pustošiacu Moravu. Opulentná stavba dokazuje bohatstvo cirkvi, ale aj radosť ľudí, že ich obišla smrť nad ktorou dokázali zvíťaziť. Stĺp je miestom stretnutí a preto sa v jeho tesnej blízkosti premelie za krátky čas veľký počet ľudí. Žiaden iný stĺp nemá svoje telo posiate väčším množstvom sôch ako tento. Viaceré podniky vybrali na čerstvý vzduch svoje letné terasy a tie sa s pribúdajúcim časom pozvoľna zapĺňajú. Pasáž je naplnená obchodmi, no pekný deň akým je tento zívajú prázdnotou a ľudia si radšej posedia priamo vonku. Čašníci neustále prinášajú orosené pollitre zlatej tekutiny ozdobené penou a tie vzápätí miznú v smädnom tele. Na Dolnom námestí oproti Jupiterovej studni stojí zaujímavá Hanácka hospoda. Jedálny lístok v hanáckom nárečí zaujme a napokon na stole pristane sviečková na smotane s domácou knedľou a brusnicovým terčíkom. Aké krásne splynutie nádherného mesta a vynikajúceho jedla.
FOTO: Tomáš Kubuš
