Po prvýraz zarezonovala ako účastníčka finále MISS v roku 2011, neskôr sa zviditeľnila výraznejšie v seriáloch Divoké kone a Vlci. Vo februári toho roku porodil dcérku svojmu partnerovi muzikantovi Martinovi Valihorovi. V súčasnosti hviezdi v hlavnej úlohe českej rozprávky Princezná zakliata v čase.
Prezradíte nám na úvod či ste niekedy pátrali po pôvode svojho netradičného priezviska a čo ste zistili?
Priznám sa, ja som nepátrala, ale pátrala moja teta, otcova sestra, ktorá za slobodna mala to isté priezvisko. Dopátrala sa, že naša vetva siaha do Bavorska, takže korene máme nemecké, hoci mi už párkrát prisudzovali aj maďarské alebo francúzske.
Do kín prichádza rozprávka Princezná zakliata v čase, kde stvárňujete hlavnú postavu a dostala prívlastok fantasy. Všetky rozprávky sú hlavne o fantázii, prečo táto špeciálne je fantasy?
Možno kvôli efektom. Je tam veľa kúziel, teda fantasy prvkov, moderne spracovaných. Keby divák nevedel, že je to česká rozprávka, možno si pomyslí, že je to zahraničná produkcia.
Prvá úloha v českom filme a hneď hlavná postava. Potešilo?
Samozrejme veľmi som sa tešila, že môžem byť súčasťou tohto ambiciózneho projektu s mladým, akčným a cieľavedomým tímom. Na tomto projekte sa pracovalo skvele. Najmä vďaka skvelému štábu, s ktorým sme si vytvorili nielen profesionálne ale aj priateľské väzby. A hlavne vďaka mojím úžasným kolegom, ktorí boli perfektní parťáci pred kamerou aj mimo nej.
Hovoríte v nej po česky?
Pôvodne som to nahovorila po česky a navštevovala som hodiny čestiny s lektorkou. Hoci je čeština blízky jazyk, bolo to náročné hlavne vo fázach, keď chce človek improvizovať. Napokon sa producent rozhodol, že budem nadabovaná českou herečkou, ale bola to skvelá skúsenosť.
Takže predsa len slovenčina je komfortnejšia…
Určite, lebo keď sa herec trošku odviaže a jemne si pomení si repliky, automaticky začnú naskakovať slovenské slovíčka. Musím povedať, že
v angličtine sa mi hrá lepšie ako v češtine, lebo je to úplne odlišný jazyk. Čeština je špecifická tým, že je veľmi blízka slovenčine.
Pochváľte sa, v akom anglickom projekte ste hrali?
Minulý rok to bol americký horor s pracovným názvom Devil, ktorý sa robil
v Prahe. Ale doposiaľ som absolvovala veľa rôznych castingov cez agenta v L.A., ktorý kooperuje s mojimi agentkami tu na Slovensku. Funguje to tak, že vám pošlú celý scenár, doma sa natočíte, potom sa to posiela agentovi, producentom atď., až kým to všetci schvália.
Ako vnímate, že sa musíte zasvätiť aj do tajov techniky, lebo predsa sa natočiť, aby to zaujalo…
Priznám sa, vyhovuje mi, že nemusím na každý casting chodiť osobne. Najmä v zahraničí. Našla som si vlastný štýl, ktorý používam už asi päť rokov. Výhodou je, že nie som limitovaná ani počtom pokusov, ani časom.
Ako prijali vaši rodičia informáciu, že chcete byť herečkou?
Začali to brať vážne, keď som nastúpila na štúdium VŠMU, dovtedy to myslím brali ako jeden z pokusov, ktorých som mala v živote naozaj dosť. Teraz myslím, že sú na mňa hrdí, dúfam (úsmev).
Tohtoročné Vianoce budú pre vás asi trochu výnimočnejšie vzhľadom na to, že vo februári sa vám narodila dcérka, vnímanie mamy je asi iné ako doteraz… Príprava je špeciálnejšia ako keď ste boli doma, s rodičmi?
Pravdou je, že dom som už ozdobila svetielkami, ale dosť dlho sme boli pracovne vyťažení, takže sme sa veľmi neponáhľali. Viac ich budeme vnímať cez malú, pretože sú teraz hlavne o deťoch. Nemyslím si, že to ale budeme nejako preháňať, nákupy a podobne. Síce si to asi nebude veľmi pamätať, ale o pár rokov jej ukážeme fotografie ako zvedavo pozerala na balíčky a porozprávame jej o tom.
Zmenil sa vám veľmi život s príchodom dcérky a ak áno v čom?
Úplne vo všetkom, hlavne nastal pocit strachu o ňu, strach a tiež obrovská láska, ktoré som predtým nepoznala. Mnohí ľudia s príchodom dieťaťa riešia nedostatok času, obmedzenie v práci. Podľa mňa je to najmä o tom, ako si to človek nastaví. Žijeme dobu, ktorá aj mne, ako matke, veľmi pomáha. Technika, rôzne vymoženosti, jednorazové plienky, umývačky riadu, automatické práčky a podobne. Aspoň v tomto tú “novú, rýchlu, neosobnú dobu” treba využiť vo svoj prospech.
Aký otec je váš partner Martin, ktorý má s otcovstvom skúsenosti vďaka dcére Viktórii?
Skvelý, úžasný, pozorný, každú možnú voľnú chvíľu chce tráviť so svojimi dcérami. Svojim deťom chce dať všetko. Viktória je veľmi super dievča, a keď potrebujeme pomôže, postráži. Má skoro štrnásť rokov, takže už veľká sestra.
Teraz nás čakajú ešte sviatky, zima, jar, ale príde leto a vaša dcérka bude už behať, budete s ňou chodiť na ihrisko. Ako sa vidíte ako mama – taká úzkostlivá, ktorá bude mať stále oči na je, aby nedajbože nezjedla piesok alebo podobne, či jej doprajete trochu voľnosti?
Zatiaľ sa kryštalizujem ako celkom pohodová matka, ktorá prechádza fázami vývoja. Bola som v istom momente pohodová, potom chvíľu príliš úzkostlivá, čiže cez dcéru spoznávam aj samú seba. Chcem jej poskytnúť voľnosť spoznávania sveta, aj keď sa práve pozerať, ako napríklad papá piesok, asi s pokojom nebudem 🙂
Čo vás čaká najbližšie pracovne?
Vyzerá to fajn, ale ako sa to všetko vyvinie kvôli korone, si nedovolím, predpovedať. Potvrdené mám zatiaľ 2 filmy. Jeden na jar, česko-slovenská produkcia a na jeseň by sa mala točiť Princezná dvojka. Potom sú ešte vo hviezdach 2 seriály, takže uvidíme. Zahraničie zatiaľ veľni neriešim kvôli malej. No, uvidíme čo to bude za rok – 2021.
Na záver želanie našim čitateľom?
Moje jediné želanie je, aby sa v prvom rade zrušila situácia s koronou a my sme sa vrátili k životu, kedy sa nemusíme báť objať našich priateľov a rodiny. Takže hlavne zdravie všetkým ľuďom.
Autor: Anna Olvecká
Foto: Archív N.G.
