Monika Hodásová už roky pomáha ľuďom svojím jedinečným holistickým prístupom, ktorý v sebe zahŕňa liečenie na úrovni tela, emócií a duše. A jej klienti ju milujú. Iste je to zapríčinené aj tým, že ona sama si prešla neľahkou niekoľkoročnou cestou najprv k ochoreniu a potom aj k vyliečeniu, takže ich dokáže veľmi dobre pochopiť.
Vo svojej knihe Vedomá cesta za zdravím opisuje nielen to, ako ochorela, ale aj vlastnú vedomú holistickú cestu za zdravím. Dopredu ju poháňala potreba vyliečiť sa, no aj túžba po poznaní. Počas rokov absolvovala mnohé odborné štúdiá v oblasti zdravej výživy, liečivých pohybových aktivít a práce s telom, ale aj starostlivosti o emočné a duševné zdravie. Všetky techniky najprv vyskúšala na sebe a postupne si vytvorila celostný prístup, o ktorý sa dnes s láskou delí s klientami nielen vo svojej individuálnej praxi, ale aj na rôznych prednáškach, seminároch či festivaloch.
V knihe, ktorú práve držíte v rukách, vám poodkrýva rúško svojho života, no aj poznanie, ktoré rokmi nadobudla. Vďaka jej jednoduchým, no efektívnym radám, ktoré zbytočne neprevetrajú vašu peňaženku, aj vy budete môcť upraviť svoj životný štýl tak, aby vám prinášal oveľa viac harmónie, pokoja a… zdravia.
Úryvok z knihy:
Stravou sa zaoberám súkromne či pracovne už dlhé roky a ešte som nenarazila na výživový smer, ktorý by zohľadňoval všetky dôležité faktory správneho stravovania. To však vôbec nie je problém, pretože celostný prístup nám dáva možnosť vybrať si z každého smeru niečo. Napríklad z delenej stravy sa môžeme naučiť to, ako máme správne kombinovať potraviny, aby boli pre naše telo čo najľahšie stráviteľné. Zo stravovania podľa krvných skupín zase to, ktorý okruh potravín je pre nás najvhodnejší.
Surová strava nám môže do života priniesť viac zeleniny a s ňou spojenú
vlákninu a vitamíny. Vegetariánstvo a vegánstvo nás odľahčia od ťažšie
stráviteľnej živočíšnej výroby. Z každého si môžeme vybrať niečo a dokopy to bude zrazu dávať krásny celok.
Okrem výživových smerov sú tu však ďalšie dôležité faktory, ktoré netreba pri voľbe stravy podceňovať: pohlavie, vek, životná situácia, anamnéza,
cieľ, nutričné hodnoty potravín, výdaj energie, glykémia stravy, acidobázický vplyv, termika, energia potravín, sezóna, práca, individuálne preferencie,
tepelná úprava či finančné možnosti. Toto je z môjho pohľadu celostný prístup k výžive. Ak vás tento dlhý zoznam práve vydesil, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite. Je to len nejaký pomyselný „ideál“, ku ktorému by sme sa
mali snažiť približovať. Keď zohľadníte čo i len zopár faktorov spomenutých vyššie, telo sa vám odvďačí lepším zdravím.
Individuálny prístup na prvom mieste
Na prvom mieste treba vždy zohľadniť individualitu každého človeka. Každý z nás je jedinečný, preto zastávam názor, že neexistuje jednotná strava pre
všetkých. Čo však myslím tou individualitou? Poďme si to trochu rozobrať.
Pohlavie
Telá mužov a žien sa líšia, to určite viete (a nielen rozmnožovacími orgánmi). Z pohľadu stravy je dôležité rešpektovať hlavne celkový energetický
denný príjem. U mužov je denný príjem kalórií vyšší ako u žien a ten potom ešte kolíše aj v závislosti od iných faktorov (od veku, diagnózy a pod.).
Preto ak váš manžel potrebuje väčšie porcie ako vy, nemusí to byť vždy iba
o jeho pažravosti. Obzvlášť, ak muž pracuje fyzicky, je priam nevyhnutné
zvýšiť jeho celkový príjem potravy za deň. Neodporúčam však ísť cestou
kalorických „bômb“, ako sú ťažké mastné jedlá, prípadne jedlá plné cukru.
Jedzte radšej častejšie a menšie porcie. Lepšie sa vám v tele rozloží energia,
čo v praxi znamená, že budete menej hladní a nebudete mať „žravú“ náladu.
U žien by sa malo množstvo porcií pohybovať od troch do piatich za deň.
Vek
V rodine by strava nemala byť takmer nikdy úplne rovnaká pre všetkých členov. Ak vám hneď napadla myšlienka… Rozhodne nebudem variť pre každého
zvlášť, nebojte sa, nemusí to tak byť. Jedlo môžete uvariť pre všetkých rovnaké, no pred finálnym dochucovaním (korenie, soľ) trochu odoberte nabok
pre svoje deti. Strava dieťaťa by mala byť vždy najmenej výrazná (málo solená
a málo korenená) a pri jej príprave by sa mali používať veľmi jemné chute.
Zvyšok jedla môžete dochutiť pre oboch rodičov rovnako, a ak sa bude manželovi máliť, pokrm si môže dochutiť aj priamo na tanieri. Na to sú výborné
dochucovadlá, ktoré prešli fermentačným procesom, ako je kvalitná sójová
omáčka (napríklad tamari) alebo umeocot. Ak nechcete oddeľovať porciu pre
dieťa, vždy radšej dochuťte pokrm menej, aby dieťa netrpelo.
Zdravotný stav
Úplne inak by mal vyzerať jedálny lístok onkologického pacienta a inak zdravého jedinca, ktorý chce riešiť iba prevenciu. Anamnéza človeka je jeden z najdôležitejších faktorov pri voľbe správnej stravy. To, čo bude zdravému človeku
robiť dobre, môže pacientovi s rakovinou (či iným ochorením) výrazne uškodiť.
Čo si môžeme zobrať z čínskej dietetiky
Pri výbere správnych potravín odporúčam vždy zohľadňovať ich termiku
a energiu.
Termika nám hovorí o tom, ako termicky pôsobí potravina na naše telo po
jej požití. Rozlišujeme päť druhov potravín: horúce, teplé, neutrálne, osviežujúce a studené. Keď poznáme termiku, vieme tým ovplyvniť v tele veľmi
veľa vecí. Najviac by sme mali konzumovať neutrálnych potravín. K nim
patria najmä rôzne obilniny, strukoviny a zelenina. V zime by sme mali
pridať potraviny s teplou termikou a v lete trochu osviežujúcich. Studeným
potravinám by sa mali vyhnúť hlavne ľudia, ktorým býva zima (patrí sem
napríklad rôzne exotické ovocie, uhorky, šaláty, mlieko, cukor a iné). Horúce by mali vynechávať tí, ktorým býva veľmi teplo (napríklad bravčové či hovädzie mäso, tvrdé syry, čili a iné). Ak je pre vás toto delenie príliš náročné, môžete si to zjednodušiť a rozdeľovať potraviny na JINové a JANGové.
Výrazne JINové potraviny: surová zelenina (najmä rajčiny, uhorka,
baklažán), exotické ovocie (nie všetko, napríklad banány), mlieko a jogurty,
sladkosti, avokádo, riasy, klíčky, bielok, mnohé bylinkové čaje.
Výrazne JANGové potraviny: hovädzie a bravčové mäso, tvrdé syry, káva,
čili, sušený zázvor, alkohol (najmä tvrdý), kakao, chlieb, čipsy, hranolčeky,
čierne a biele korenie, cesnak…
Zdroj: Jana B.