Potrebujeme ho nepatrné, priam zanedbateľné množstvo, ale keď chýba, môže to byť pre telo pohroma. Jód potrebujeme pre dobrú myseľ i pokojné nervy.
Jód patrí k látkam, ktoré si organizmus nedokáže vyrobiť a ani si urobiť zásoby na horšie časy. Jód potrebujeme po celý život ako soľ. Je súčasťou hormónov štítnej žľazy, ktoré ovplyvňujú viaceré funkcie, napríklad rast, tvorbu krvi, teplotu tela, látkovú premenu, fungovanie nervového systému, svalov a aj reprodukčných orgánov. Vedci zistili, že nedostatok jódu počas tehotenstva môže poškodiť plod, čo a prejaví retardovaným vývojom mentálnym aj fyzickým. Nedostatok jódu môže byť príčinou, prečo sú niektoré deti nižšie ako ich rovesníci, prečo majú spomalený metabolizmus, či dokonca zvýšenú hladinu cholesterolu, prípadne sú anemické. Aj sklony k suchej pokožke, studené ruky a nohy, zvýšená únava a následne najmä u detí porucha učenia môžu byť dôsledkom nedostatku tohto prvku. Pri dlhotrvajúcom nízkom príjme jódu klesá hladina hormónov štítnej žľazy, čo sa navonok prejaví jej zväčšením.
Dary mora, dary zdravia
Medzi potraviny, ktorými si môžeme dopĺňať hladinu jódu, patria predovšetkým dary mora, teda morské riasy, ryby a morské potvory. Aspoň raz týždenne by sme preto mali jesť ryby. Kuchynská soľ je ďalším dôležitým zdrojom jódu, lebo sa jodiduje, pridáva sa do nej jodičnan draselný. Neznamená to však, aby sme v solení prekračovali zdravú mieru. Maximálnu odporúčanú dennú dávka 5 g by sme nemali prekročiť. Práve toto množstvo zaručuje, že získame dostatočnú dennú dávku jódu. Treba rátať s tým, že soľ sa pridáva do rozličných výrobkov, napríklad pekárenských, mäsových. Medzi výborné zdroje jódu patrí aj mlieko a výrobky z neho, vajcia, voda a niektoré druhy minerálnych vôd. V menšom množstve zelenina a obilniny.
Pestrosť nadovšetko
Niekedy sa môže prejaviť nedostatok jódu aj napriek tomu, že dodržiavame odporúčania zdravej výživy. Stane sa tak vtedy, keď sa vyskytne porucha v strebávaní. Spôsobiť ju môžu niektoré látky, ktoré sa nachádzajú najmä v hlúbovinách, napríklad v kapuste, kely, kalerábe, karfiole, ďalej v reďkovke, chrene a tiež v arašídoch a v sóji. Ak máte jedlo z kapusty, kelu a ďalších vymenovaných potravín raz týždenne, nebezpečie nehrozí. Situácia sa môže zmeniť pri nadmernej konzumácii týchto potravín.
Koľko jódu potrebujeme?
V tehotenstve a počas dojčenia majú ženy vyššiu potrebu jódu, a to 230 až 260 ug denne. Dôležité je preto dopĺňať jód popri prísune zo stravy aj formou výživových doplnkov, upozorňujú odborníci. S vekom potreba jódu stúpa. Napríklad dojčatá potrebujú denne 50 až 80 ug. Ak sú dojčené, dennú dávku získavajú z materského mlieka. Deti v predškolskom veku potrebujú 90 ug jódu, v mladšom školskom veku 120 až 140 ug, staršie deti 150 až 180 ug. V čase dospievania stúpa potreba približne na 200 ug denne. Dospelým stačí denná dávka 150 ug jódu. Aj preto, že jódu máme skôr nedostatok ako prebytok, nám reálne nehrozí predávkovanie. Keby predsa len prejaví sa psychickými poruchami, napríklad úzkostnými stavmi, poruchami spánku, podráždenosťou.
Archívny článok
