Viac ako 50 prominentných kuriérov vyštartovalo do bratislavských ulíc na bicykloch v rámci Misie 06 s podtitulom Aby bol svet lepší – aby pomohli konkrétnym deťom, a to Alexovi, Tatiane, Jakubkovi a Miške. Každý z nás si mohol objednať kuriéra a ten mu za poplatok 10 euro odovzdal certifikát, že sa zapojil do pomoci konkrétnym osobám. Na štarte terasy hotela Devín sme v cyklistickej plnej zbroji zastihli aj autorku a riaditeľku prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo – Máriu Vaškovičovú.
Sama robíte veľa charity pre ľudí, ktorí to potrebujú, ako ste sa dostali ku kuriérom Misia –aby bol svet lepší?
Páči sa mi na tom, že sme tu všetci dobrovoľníci, či už umelci, športovci, všetci ostatní. Okrem toho ma oslovilo, že peniaze idú aj pre pacientov, ktorí trpia detskou obrnou, čo má v portfóliu aj Krištáľové krídlo. Nie je to žiadna nadácia, ale konkrétne osoby, ktorým pomáhame. Druhý, veľmi silný motív je, že to je spojené s bicyklami, so športom, ktorému holdujem, mám ho rada. Bicyklujem často a veľa, takže to pre mňa má aj športovú romantiku.
Mimo misie asi skôr využívate trasy, ktoré nevedú cez mestkú premávku…
Samozrejme, ale nerobí mi problém zaradiť sa do mestskej premávky (úsmev). Uprednostňujem cesty v prírode.
Najdhšia trasa, akú ste absolvovali na bicykli, máte ju v pamäti?
Áno, z Passau do Bratislavy, čo je okolo 400 km a urobili sme ju v priebehu štyroch dní. Vopred sme si na trase zabezpečili ubytovane v motorestoch. Inak sme všetko nosili so sebou – od oblečenia cez kozmetiku. A podobnú trasu dlhú aj náročnú sme absolvovali v Monze. Tam sme bývali na jednom mieste a denne sme vyrážali, aby sme „dali“ okolo 80 km.
Odkedy ste si zamilovali bicykel?
Celý život bicyklujem. Chodila som na gymnázium do Skalice z Radošoviec čo bolo viac ako desať kilometrov a bolo to vždy, pokiaľ nepršalo a nepadal sneh. Mám v sebe prirodzenú lásku k pohybu, a keď sa spopuarizoval cyklistický šport, vybudovali sa trasy pre cyklistov, už som len zvyšovala dávky. Vie sa to o mne a dostávam pozvania na akcie, ktoré sú vlastne založené na bicyklovaní. Keď sme začali aj s manželom chodiť na bicykle, myslela som si, že sa bude za mnou vliecť ale má lepšiu kondíciu ako ja. Pravdou je že málo spolu bicyklujeme, lebo má veľa koníčkov aj iných, veľa pracuje, spoločné bicyklovanie je pre nás doslova sviatkom. Viac bicyklujem s cudzími ako s ním (smiech).
Váš program a život je tiež veľmi bohatý, pretože akonáhle skončí galavečer Krištášové krídlo, ráno sa zobudíte a už myslíte na ďalší ročník…
Nemusím, ale samozrejme je to tak, že sa zobudím a rozmýšľam, čo by som urobila inak a lepšie (úsmev). Takže hlava nepustí, nedá zabudnúť na to čo bolo a bude.
V akom štádiu je teda príprava 21. ročníka?
Podpisujem zmluvy s mediálnymi partnermi a sponzormi, pomaly vyberám umelcov, ale hlavne sledujem dianie, aby keď začnú prichádzať návrhy na nominácie, som bola pripravená a vedela čo a ako. Samozrejme rozhodujú v jednotlivých kategóriách odborné poroty, ktoré tvoria riaditelia podnikov, médií, ale ja som veľmi prísna „šéfka“, autorka a producentka. Mám radosť z tejto práce, lebo som naozaj obklopená ľuďmi, s ktorými si sedíme a rešpektujeme sa.
Keď nastali povodne veľmi promtne ste zorganizovali zbierku, navštívili povodňami postihnuté oblasti a pomohli. Chystáte niečo podobné teraz?
Som rada že momentálne sme v štádiu, kedy naozaj nemusíme riešiť ani povodne, ani zemetrasenia, ani nič podobné. Želám našej krásnej vlasti, jej obyvateľom, aby žili šťastne spokojne, aby sa darilo, a aby netrpeli, hoci celá história je založená aj na utrpení, ale nech je ho čo najmenej.
Krištálová relly, keď krásne veterány vyšli z garáží a prevetrali sa medzi ľuďmi nebude?
Mám skúsenosť, že niektoré podujatia rokmi naberajú na svojej vážnosti, význame a rastú ako práve Krištáľové krídlo. A potom sú podujatia, ktoré v určitom štádiu splnia svoju historickú rolu a treba ich nahradiť niečím novým. Štyri ročníky Krištáľovej relly splnili práve svoju historickú úlohu v tom, že to v čase vzniku bolo krásne, noblesné, populárne, všetci to prijali s úctou. Skvele sa nám to podarilo aj zmedializovať. Historické múzeum sme priniesli do ulíc a medzi ľudí. V tom čase podobné akcie boli asi tri alebo štyri oficiálne, dnes je na Slovensku udalostí s podobným zameraním okolo sedemdesiat. Zobudili sme organzátorov, a preto sa v Krištáľovom krídle zaoberáme novinkami, čím by sme zase prekvapili.
Okrem všetkých vašich záujmov – pracovných i osobných – si užívate aj rolu babičky…
Áno a je to úžasná rola, lebo predsa len moja dcéra vyrástla, už je to dosť dávno, čo som si ju užívala ako malé dieťa. Bábätko má 5 mesiacov, je zlatučké a dcéra je skvelá mama. Napokon, boli ste to vy, ktorá ma usmernila: keď som na tlačovke vyhlásila, že chcem ísť do ústrania – vy ste povedali, že nech pekne robím a Katka nech ide na materskú dovolenku. Do roka sa váš rozkaz splnil (smiech). Tak si to obe užívame.
Anna Olvecká
