Miriam alias Mira si začne písať denník, ktorý dostane od svojej dokonalej staršej sestry Pamely. Tá dokáže behať v dvanásťcentimetrových podpätkoch a pritom pomotať hlavu polovici chalanov v škole a, samozrejme, nikdy pri tom nespadne. Naopak Mira je v porovnaní so svojou sestrou najväčšou „lúzerkou“, aká kedy kráčala po pôde strednej školy v Oak Falls.
Ako vyzerá svet dospievajúcich tínedžerov? Aké majú problémy a čo práve riešia? Začítajte sa do zábavnej novinky Prísne tajný denník Miry Danesovej.
Mira je úplne normálne dievča, trošku splašené, ktoré chodieva po chodbách školy v rozťahaných džínsoch a v tričku s nápisom Punk´ s not dead alebo Rebel, či Nirvana. Dlhé gaštanové vlasy si takmer stále schováva pod čiernou šatkou, obúva si čierne punk tenisky a nikdy sa nezúčastňuje na školských spoločenských akciách, ani na diskotékach.
Mira tiež nosí dioptrické okuliare s hrubým rámom a zubný strojček – a je magnetom na trapasy každého druhu. To jej na obľúbenosti medzi rovesníkmi zvlášť nepridáva. Aby toho nebolo málo, je ústrednou nepriateľkou najobľúbenejšej a najkrajšej roztlieskavačky Ashley Monreyovej.
Ako sa Mira zachová, keď zistí, že na fešného chalana, s ktorým sa dala do reči v školskom autobuse, už rozhodila siete „mrcha“ Ashley a poškuľuje po ňom aj jej vlastná, najlepšia kamoška Liz?
Našťastie má Mira svoj vlastný Prísne tajný denník, v ktorom si nemusí klásť servítku pred ústa. A aj vďaka nemu objaví najväčšie tajomstvo sama o sebe…
P.S. Nezabudnite, len medzi nami, všetko v tomto denníku je PRÍSNE TAJNÉ!
Ak máte chuť, začítajte sa do novinky Prísne tajný denník Miry Danesovej hneď teraz:
08:43 Ešte stále pondelok, triednická hodina
Zaujíma vás, čo sa stalo po tom nešťastnom „denníkovom“ incidente? Tak ja vám to teda poviem. Aj keď je triednická hodina a pani profesorka Clerensová hovorí niečo o programe na uvítací večierok pre prvákov, myslím, že to tu musím napísať ešte za čerstva. Keď mi zodvihol ten denník, samozrejme som sa poďakovala a snažila som sa opäť zahĺbiť do písania. Ale nešlo to. Pretože ten chalan sa očividne chcel trochu porozprávať. Asi nejako takto vyzeral náš rozhovor:
ON: „To si tak usilovne píšeš úlohy?“ usmial sa.
JA: „Ehm… nie, píšem si len také hlúposti, čo mi napadnú. Niekto to volá, že denník, ale nepíšem si tam, čo som zažila, skôr to, čo ma štve.“
ON: „To ťa štve asi dosť vecí, čo?“ zase sa usmial.
JA: „Ale nie, zase až tak nie,“ začervenala som sa.
ON: „Mimochodom, som Michael. Evans pre úplnosť. A ty?“
JA: „Miriam Danesová. Ešte som ťa tu nikdy nevidela, určite nie si odtiaľto, však?“
ON: „No áno, prisťahoval som sa do Oak Falls len pred pár dňami. Dnes idem prvý deň do školy. Predtým som býval v New Yorku.“
V tej chvíli mi došlo, že to musí byť ten Ashleyin „učiteľ gitary“. Dosť ma to sklamalo. Veď viete, je to môj ideál.
JA: „Ach, z New Yorku,“ povedala som viac-menej sama pre seba. Vtedy sa mi to v hlave úplne rozležalo a bola som si vedomá, že z toho nič nemôže byť, pretože on je budúcim priateľom Ashley Monreyovej. Viem to, je to viac-menej isté. Napriek tomu, že Ashley je neskutočná mrcha, musím uznať, že je aj neskutočne pekná a s chlapcami to naozaj vie.
ON: „Áno, z New Yorku,“ zareagoval na môj povzdych. Nemohol ani tušiť, že všetky moje romantické predstavy a nádeje, ktoré sa zrodili, keď vošiel do školského autobusu, boli pasé v tej sekunde, čo vyslovil slovo New York.
JA: „Bolo ťažké opustiť New York?“ povedala som po počiatočnom šoku.
ON: ,,Ako sa to vezme. Rodičia sa nedávno rozviedli a ja som mal na výber. Zostať s otcom v New Yorku alebo ísť s mamou do Oak Falls. Mama mi však bola vždy bližšia ako otec, ktorý sa ustavične stará len o peniaze a prácu. To je jeho život. Robí v jednom hudobnom vydavateľstve ako producent,“ bolo zrejmé, že so svojím otcom nemá najlepší vzťah.
JA: „Prepáč, nechcela som zabŕdať do takej osobnej záležitosti.“
ON: „Ale vôbec nie,“ opäť sa usmial.
JA: „O chvíľu sme pri škole. Dúfam, že sa ti na Vyššej strednej škole v Oak Falls bude páčiť,“ povedala som už pri vystupovaní z autobusu pred školou. „Viac ako mne,“ dodala som v duchu.
ON: „Vďaka, dúfam, že sa ešte stretneme. Vieš, musím sa ponáhľať, mám sa totiž stretnúť s bratrancom. Zatiaľ sa maj, Miriam.“
JA: ,,Pre kamarátov som Mira,“ usmiala som sa. Ani neviem, kde sa vo mne nabrala tá odvaha povedať niečo také, a dokonca sa usmiať. Nikdy v živote som s nikým neflirtovala, tak prečo to skúšam s budúcim roztlieskavačkiným chlapcom?
ON: „Takže už medzi nich patrím aj ja?“ usmial sa, ale očividne nečakal odpoveď, pretože vzápätí sa rozlúčil so slovami: ,,Maj sa, Mira!“ a pobral sa smerom k hlúčiku basketbalistov, ktorí ako vždy čakali pred školou, kým nebude partia kompletná, a až potom ako najväčší borci vošli do školy. No a ja som stihla už len povedať: ,,Čau!“ Zastavila som sa pri skrinke a teraz sedím na očividne dosť nudnej triednickej hodine.
11:16. Ešte stále pondelok, na ošetrovni
Hm… tak ten spomínaný (tentoraz skutočne naozajstný) TRAPAS sa stal až o necelé dve hodiny, ale predsa som správne predpokladala, že sa mi dnes niečo prihodí. Tým sa chcem akože utešovať, alebo čo?! No dobre, stalo sa mi také menšie „faux pas“. VRAJ MENŠIE!!!! Práve som sa ako vždy prehrabovala vo svojej skrinke a hľadala učebnicu z angličtiny, keď doľahol ku mne afektovaný smiech slečny Monreyovej. Má, nanešťastie, skrinku priamo oproti mne. A ani by som sa nebola obzrela, keby… keby nebola povedala: „Michael, ty si taký zábavný, celkom vážne…“ chichotala sa, akoby mala nejaký záchvat, či čo.
Ten deň nakoniec fakt nemohol byť horší! Chvíľu som tam len tak stála a v hlave mi hučalo: ,,Prečo má Ashley všetko, na čo si zmyslí? Veď je taká protivná! A ja hlupaňa jej ešte pomôžem a požičiam jej svoju gitaru! Ah, Mira, ty si taká ťava!!!“
A veru nielen to. Túžila som čo najskôr zmiznúť, a tak som sa čo najrýchlejším krokom vybrala k učebni angličtiny. A vtedy dozrel čas na už skôr predvídaný TRAPAS. Samozrejme, ako to už počas zlých dní býva, nič nevyšlo tak, ako som chcela, nedošla som do spomínanej učebne. Pravdepodobne sa nejakému idiotovi (!) nechcelo zájsť k jednému zo smetných košov, ktorých je na chodbe požehnane, ale radšej zahodil šupku zo skonzumovaného banána rovno na dlážku (asi ako výstrahu, aby sa človek druhýkrát díval pod nohy). Skúste si tipnúť, ktorý nešťastník sa na nej pošmykol!!!!!!!!!!
