Rakúske údolie Wachau je skvelým tipom, kam sa vybrať do susedného Rakúska. Dunaj sa tu ticho zarezáva do krajiny, pahorky sú posiate vinicami, ktoré na jeseň ponúkajú ochutnávky, nad riekou sa dvíhajú ruiny hradov či kláštorov a mestá dýchajú históriou. Medzi krásne miesta, ktoré si človek veľmi ľahko zamiluje patrí aj Krems an der Donau na brehu stredoeurópskeho veľtoku. Spája sa s marhuľami a jej chuť budete mať ešte dlho po návšteve na jazyku.
Medzi najpríjemnejšie mestá na Dunaji v srdci údolia Wachau patrí Krems. Jeho história je snáď dlhšia než história celého Rakúska a hoci sa mesto dnes nesie v barokovom duchu, stále v ňom cítiť očarenie z dávnej minulosti. Mesto vyrástlo na brehu Dunaja a rozlieva sa celým jedným nábrežím. Stačí sa vydať na prechádzku a každým ďalším krokom sa budú meniť kulisy mesta. Najprv je naokolo moderná zástavba so širokými ulicami a obchodmi, no vzápätí ako sa objavia mestské brány, moderna sa rozplynie a objavia sa úzke, kamenné uličky, ošarpané steny pripomínajúce mestečká z južného Talianska a nad strechami vyrastú veže kostolov. Kým v novom Kremse panuje zhon, tu v starých štvrtiach je počas víkendov ticho a kľud. Aj preto sem mnohí miestni prichádzajú za prechádzkami. Fontána Simandl síce nestrieka vodu, ale aspoň zachytáva príbeh muža kľačiaceho pred ženou, ktorý ju chce ľúbiť, no ona hľadí do diaľky. Na konci ulice sa vynorí brána Steinertor z 15.storočia. Nájdete ju na každom propagačnom letáku z Kremsu, pretože si ju domáci zvolili za svoj symbol. Je skutočnou dominantou mesta. Zbiehajú sa k nej reklamy všemožných obchodíkov, no aj tak púta najväčšiu pozornosť. Dotvárajú ju dve ostro zašpicatené vežičky a koruny stromov, ktoré jeseň sfarbila do červených a oranžových odtieňov. Najpôsobivejšou časťou Kremsu je staré mesto, ktoré sa niekedy prezýva „Stein“, teda kameň. Stačí minúta a každý pochopí odkiaľ sa jeho meno vzalo. Uličky dláždené mačacími hlavami tlmia kroky a len zvuk opätkov sa odráža od budov. Dlhá hlavná ulica, ktorá prepája nový svet s tým starým nás dovedie k malému námestiu ozdobenému trojicou stĺpov. Z malej pekárne učupenej pod bránou sa na ulicu dostáva podmanivá vôňa pečiva a sladkých dobrôt. Hlas sprievodcu pri kostole rezonuje aj ostatným návštevníkom. Miestna turistická kancelária robí pre ľudí pešie prechádzky mestom, kde ich oboznámi o výnimočnosti ich rodiska. Námestím sa rozlieha pokoj. Snáď zo všetkých strán ho obkolesili domáce reštaurácie s miestnymi špecialitami. Kriedou písané menu na tabuli láka hladných ľudí na mäsové kúsky v hríbovej omáčke s domácou knedľou alebo na typický viedenský Wienerschnitzel. Ľudia sedia vonku, pretože príjemná jeseň sa premenila na babie leto a tu pri Dunaji je naozaj príjemne. K jedlu si mnohí objednávajú Marillenschnaps, chuťovku na ktorú je Krems s údolím Wachau hrdý. Z ďaleka sem Rakúšania prichádzajú aby ho ochutnali a aby sa im chuť tejto marhuľovej brandy rozlievala na jazyku. Obedujúcich tvoria najmä dôchodcovia z rôznych rakúskych či nemeckých miest, ktorí sem prišli na víkendový výlet. „Ochutnáte? Krems je domovom tohto nápoja!“ nabáda sprievodca svoju skupinu. Je ťažké odolať. Obrovská budova Radnice slabo ružovej až marhuľovej farby dotvára celý priestor. Každá fasáda starého Kremsu má iný nádych, skrýva iný príbeh a mesto doslova žiari pestrou paletou. Na kopci nad námestím stojí vysoká kamenná veža kostola Frauenbergkirche. Od 14.storočia stráži jeho zvonica nábrežie Dunaja, ktorý potichu tečie tu za rohom. Zaujímavý pohľad sa naskytne priamo z námestia, pretože veža starého kostola a veža moderného kostola sv.Mikuláša splývajú natoľko až vytvárajú ilúziu jedného svätostánku s dvoma rozdielnymi vežami. Pahorky nad mestom zaplnili vinice a malé domčeky pripomínajúce chaty. Sme vo vinárskom kraji, veď odborníci Vám radi potvrdia, že najlepšie víno pochádza odtiaľto z údolia Wachau.
FOTO: Tomáš Kubuš
