„Kreativita je v móde aj pri varení najdôležitejšia“, tvrdí Lýdia Eckhardt

Na vysokej študovala  právo, ale hobby prerástlo do vášne a namiesto právničky je z nej úspešná módna návrhárka. Len pred pár dňami ponúkla svetu módy novú kolekciu. Zrejme vzhľadom na ročné obdobie prinášajúce krásne slnečné dni jej dala príznačný názov Happy day… 

Čo by mali dámy nosiť?

Každý nech nosí, čo mu svedčí. Viete, že ja trendy veľmi neuznávam. Žena , ktorá má svoj štýl, by ho aj tak nezmenila kvôli módnym trendom!  Je zásadné pravidlo, zima je väčšinou chudobnejšia na farby a vrstvenejšia, v lete logicky a prirodzene každý potrebuje farby. Už dlho som nemala takú výraznú kolekciu ako je táto. Má veľa farieb, ale nosná je púdrovoružová. Je v nej veľa kvetov a nechýba ani zlatá s bielou. Každú kolekciu sa snažím robiť pre bežných ľudí čo dobehnú do salónu, lebo niečo potrebujú.

 

A prečo práve Happy day?

Ľudia majú radi príbehy, a preto som išla do ulíc a urobila som si sama prieskum, aj medzi bezdomovcami – čo je pre nich Happy day. Bolo to nádherné, úprimné a plné úsmevov a radosti…

 

Ako by ste charakterizovali kolekciu?

Je veľmi pozitívna, farebná, je hlavne „vyvážená“. To znamená, že by si z nej mal  vyberať každý – extravagantná osemnástka, ale aj tridsiatnička, konzervatívna právnička, ale aj žena nohavicového typu ako ja. Vždy sa snažím vytvoriť toľko typov šiat, aby sme našli riešenie na každú postavu. Ľudia väčšinou siahajú v obchode po rovnako šitých veciach, ale som rada, ak sa zákazník „posunie“, no nechcem ho „zlomiť“. Musí mať pocit, že „toto“ je to, čo mu pristane a v čom sa cíti dobre. Jedna vec je, čo nakreslím, ale druhá ako v tom zákazník vyzerá. Preto stále hovorím skúšajte, skúšajte, skúšajte.

 

Hobby ako povolanie 

Otec bol prísny. Ako lekár považoval vzdelanie za najdôležitejšie, a tak Lýdia chodila do jazykovej školy, na tanečnú, na klavír, na spevácky, na gymnastiku aj na lyžiarsky kurz. Keď odišla študovať do hlavného mesta, peniaze na „handry“ vyhadzovať nemohla. Ale ani veci po staršom bratovi nosiť nechcela. Tak si začala šiť. Páčila sa kamarátkam, spolužiačkam aj mnohým dámam, ktorým chodievala  opatrovať deti. A všelikto chcel aby mu čosi ušila…

 

Kedy sa „remeslo“ rozbehlo naplno?

Až keď som sa vydala. Môj manžel veľa cestoval a často keď prišiel z ďalekých ciest, doniesol mi kufor plný krásnych látok. A ja som šila, šila a šila… A už to išlo. Neskôr som pripravila kolekciu Safari, tiež sa veľmi páčila, a to bol ďalší impulz ísť touto cestou.

 

Je móda aj dnes pre vás najpodstatnejšia?

Keď je človek mladý, púšťa sa do mnohých vecí. Čím je zrelší, tým viac si uvedomuje, že nemôže robiť všetko. Práca s módou je pre mňa absolútne nosná. Budúci rok bude štvrťstoročie,  čo sa jej venujem.

 

Čo vám dala táto práca?

Neuveriteľné množstvo skúseností, neustále sa posúvam odniekiaľ niekam. Ak by som mala vybrať jednu činnosť, ktorá presiakla celým mojím telom a bytím, je to práve móda a práca s ľuďmi. Viete, nech už sa dialo čokoľvek, vždy všetky ďalšie aktivity prišli v súvislosti s módou. Otvorili sme, napríklad, beauty salón, kaderníctvo, kozmetiku, masáže… Vždy všetko vyplynulo z potreby našich zákazníkov, ktorí chceli viac. Nikdy som, napríklad, nechcela robiť pánsku módu, ale nakoniec „prišla“.

 

Ako ide život alebo Navarme si úspech  

Koncom minulého roku sa na trhu objavila kniha o varení z pera módnej návrhárky. Vtipná, inšpiratívna a zbavujúca pocitu, že variť je ťažké. Keď sa vraj vydala, bolo treba variť. No spomienka na to, ako sa u mamy v kuchyni už ráno od šiestej varila polievka… Na to čas nemala.  A tak si začala vymýšľať jedlá. Nie vždy to vyšlo, ale nabudúce už bolo lepšie…

 

Ako vznikol nápad napísať knihu o varení?

Išli sme autom s manažérkou odniekiaľ a ona začala lamentovať, čo vraj bude variť. Hovorím jej, nepreháňaj, čo máš v chladničke? Vymenovala a ja som začala radiť. Urob toto alebo toto alebo toto… Na to ona, že musím raz napísať knihu o varení. Pre mňa to bolo úplne nepredstaviteľné ale nedala sa. Vraj sú moje nápady výborné a mladým ženám prídu vhod, lebo nie sú komplikované.  Nakoniec som sa dala nahovoriť. Myslím, že je napísaná veľmi vtipne, tak ako ide život, počúvjate:

„…Keď vidím v knihe recept na kysnuté cesto rýchlo obrátim stranu a pri odpaľovanom ma prejde chuť na sladké…“ predčítava mi módna návrhárka.„Čítať ju nesmie pán Bukovský…“, ona má jeho všetky, a prečítané„…ale ani tí, čo sú na celoživotnej diéte a vegáni, ani ľudia, ktorí vyznávajú paleo. A tí, čo rátajú každú kalóriu, majú vyslovene zákaz kúpiť si túto knihu.“

 

A nejaký recept?

Trebárs na zemiakovú placku.„Zmiešame igrediencie a pečieme na miernej teplote asi desať minút, až kým je chrumkavá, potom pečieme aj z druhej strany… Keď nemáte bryndzu, dajte, čo je poruke. Napríklad syr, ementál alebo plesnivý. Ak nemáte ani syr, nedajte nič, aj samotná je veľmi chutná. Ak nemáte ani zemiaky, aspoň tie choďte kúpiť. Ak sa vám nechce, tak dnešný večer ste na diéte…“Ja nemám rada recepty, kde sa na troch stranách niečo popisuje. Som za jednoduché, nenáročné recepty. Musí to byť také cák-cák, buch-buch-buch a je to… Ale chutné!

 

Ako by ste knihu charakterizovali?

Je to kniha o varení pre „zrýchlenú“ klasickú ženu, ktorá nemá čas, ale chce mať navarené, neprežíva varenie ale chce, aby bolo jedlo chutné. Dôležité je poradiť si, vymyslieť päťdesiat variácií čo urobiť, keď nie je doma to alebo ono.

 

Nedávno ste varili v Tajomstve mojej kuchyne, čo to bolo?

Keďže som tam mala ísť za „zrýchlenú“ ženu, nemohlo to byť nič náročné. A chceli, aby som urobila niečo sladké. Tak som robila koláč, ktorý musím urobiť na každú párty. Keď ho neurobím, tak sa párty neráta… Takže: piškóty namočím do vaječného likéru a natriem džemom aký mám. Najprv som to robievala s mascarpone, ale hovorila som som si  tuk, a zase tuk… Raz som omylom kúpila vanilkový tvaroch a odvtedy to robím s ním. Treba celé tri kelímky. Vyšľahám šľahačku, spojím s tvarohom a dám ovocie, zase aké mám. Najlepšie je malé bobuľovité ale raz v zime som použila aj banány,  no tie treba dať na piškóty, aby nesčerneli. Samozrejme na zvýraznenie použijem nasekané mandle, prípadne orechy. Výborné je tiež zamiešať do tvarohovej masy orechové musli.  A je hotovo. Potom do chladničky a fantázia…

 

A čo majú spoločné móda a varenie?

Kreativitu. Či už pekný model alebo dobré jedlo, oboje ide zvnútra človeka. Hovorieva sa – to je dobrá kuchárka alebo to je zlá kuchárka. Myslím si, že tá, o ktorej sa hovorí, že je zlá, to asi nemá v sebe. Nevie sa to naučiť. Lebo nestačí jedlo uvariť, treba ho vedieť ochutiť, dať mu dušu, aby bolo lahodné a chutné. A to človek buď má v sebe alebo nie. Rovnako je to v móde. Buď to viete vymyslieť, zladiť a dotvoriť, alebo nie.