Dnes už neplatí pravidlo, že tehotné ženy by mali jesť za dvoch – skôr výrobky s dvojnásobnou kvalitou. Jedlo by malo obsahovať veľa železa, vitamínov, bielkovín, vápnika, kyseliny listovej, sacharidov, a hoci to niektoré ženy neradi počujú, aj tuky, predovšetkým rastlinné.
Energetické nároky počas tehotenstva sú podľa odborníčky porovnateľné so stredne namáhavou prácou. Dopyt po bielkovinách sa mierne zvyšuje na úkor sacharidov, vyšší je aj dopyt po vápniku, železe, jóde a vitamínoch. Závisí to samozrejme aj od obdobia tehotenstva. „V prvom trimestri kladieme dôraz na kvalitu, jedlo by malo byť ľahko stráviteľné, ale s dostatočným zastúpením základných a ochranných živín. V druhom trimestri množstvo stravy stúpa, prírastky na hmotnosti plodu sú najväčšie, dôraz kladieme na dostatok bielkovín, minerálov a vitamínov,“ vysvetľuje odborníčka, ale poukazuje na to, že v treťom trimestri by sa malo jesť opatrnejšie, ale potraviny by sme mali jesť častejšie, zato v menších dávkach, pretože dieťa tlačí na žalúdok, obmedzuje pohyb čriev a peristaltiku.
Veľmi dôležité tuky
Zdravé tehotné ženy teda môžu konzumovať stravu bohatú na ovocie, zeleninu, ryby a rastlinné tuky, medzi ktoré patrí napríklad repkový olej.„Na druhej strane by sa však mali vyhýbať cigaretám, alkoholu, instantným omáčkam, dresingom či mäsovým výrobkom s vysokým obsahom soli a stabilizátorov, extrémne častému konzumu vnútorností, nadmernej konzumácii potravín rýchleho občerstvenia, mastným a prepáleným jedlám,“ dodávaodborníčka na výživu MUDr. Alžbeta Béderová, CSc.
Tukom v strave by sa však nemali vyhýbať. „Sú zdrojom energie, no odporúčam dodržiavať tretinové pravidlo v ich príjme. Jedna časť by nám mala poskytnúť energiu vytvorenú nasýtenými mastnými kyselinami – stojí za to siahnuť po mäse a mäsových výrobkoch, mlieku, mliečnych výrobkoch a masle. Druhú tretinu tvoria mononenasýtené mastné kyseliny, ktorých hlavným predstaviteľom je kyselina olejová z radu omega-9 mastných kyselín a zdrojom sú rastlinné oleje – repkový či olivový,“ vysvetľuje odborníčka. Pre zdravie sú tiež veľmi dôležité polynenasýtené mastné kyseliny. Nachádzajú sa hlavne v rastlinných tukoch, vrátane olejov – sú v repkovom, slnečnicovom, v orechoch a orieškoch a tiež v tuku rýb a morských živočíchov. Tieto esenciálne mastné kyseliny sú dôležitými stavebnými prvkami, ktoré sú významné najmä počas vývoja dieťaťa. Napríklad kyselina DHA (zdrojom sú ryby a morské riasy), keď sa konzumuje v množstve 200 mg na deň, viac ako je odporúčaný denný príjem omega-3 mastných kyselín pre dospelých, tj. 250 mg DHA a EPA, prispieva k normálnemu vývoju mozgu a očí u plodu. Je tiež potrebné vedieť, že ALA a LA sú potrebné pre správny rast a vývoj detí (s denným príjmom 2 g ALA a 10 g LA).
Repkový olej je zdrojom nenasýtených mastných kyselín (ALA z rodiny omega-3 a LA z rodiny omega-6), ktoré podporujú správny vývoj mozgu. Z hľadiska výživy človeka sa vyznačuje ich ideálnym pomerom, t.j. 2:1. Zvýšený príjem repkového oleja na úkor tukov s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín a omega-6 kyselín, kde patria najmä živočíšne tuky, zlepšuje štruktúru spotreby týchto zložiek. Zvýšený príjem omega-3 mastných kyselín, ktoré sú v tzv. západnej strave nedostatočne zastúpené, by sa mali prijímať počas tehotenstva.„Pomáhajú upraviť hladinu cholesterolu v krvi, takže pôsobia preventívne a znižujú riziko ochorení srdca (pri konzumácii 2 g ALA denne),“ dopĺňa Béderová. Repkový olej obsahuje až 10-krát viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej.
Zdroj: Lucia Č.