Cestovanie

Khor Virap. Kláštor pod Araratom

Arménsko  je vo svete známe ako krajina kláštorov a ako prvá krajina, ktorá prijala kresťanstvo. Kamkoľvek sa človek pohne, bude ho obklopovať odkaz tajomných kláštorov, kamenných kačkarov s vyrytými krížmi, vysoké zvonice, no jeden kláštor vyniká nad ostatnými. Tou čerešničkou na torte je posvätná hora Ararat, ktorá sa na kláštor Khor Virap díva a nespúšťa z neho oči.

Kto prichádza do Jerevanu, hlavného mesta Arménska z juhu, ten si musí všimnúť veľkolepý Ararat. Hora je opradená príbehmi a legendami, ktoré hovoria o veľkej potope sveta a o korábe, ktorý tu kedysi na hore pristál. Teraz hľadí do krajiny pred sebou, jednou stranou pozerá na Turecko a druhou do Arménska. Len pár kilometrov od jeho úpätia stojí najznámejší arménsky kláštor Khor Virap. Jeho kulisa so zasneženou špičkou Araratu robí z kláštora najfotogenickejšie arménske miesto. Možno by bol Khor Virap bez Araratu ako človek bez duše, ktovie, no dnes si ho bez neho nikto nevie predstaviť. Pod kláštorom sa rozbiehajú vinohrady, kde sa pestuje výborné arménske víno, krajinou si razí cestu rieka Araks a na strane druhej je malý, no zaujímavý cintorín plný obrovitánskych náhrobkov. Z diaľky pôsobí kláštor ohromne, ale akonáhle sa ocitneme za oblúkom na námestí v jeho tieni, zdá sa maličký. Žije doslova rodinnou atmosférou, kde sa na malom priestore stretáva niekoľko desiatok ľudí. Je tu rušno, ale to je údel najznámejšieho arménskeho kláštora, ktorý sa s tým za tie roky už naučil žiť. V sobotu si prišlo vychutnať voľno veľa ľudí z hlavného mesta odkiaľ to je sem len hodinka cesty. Viac ľudí ako dnu do kláštora čaká na vstup do malej kaplnky v rohu nádvoria. Vytvorila sa tu rada, pretože každý sa chce dostať do 60 metrov hlbokej, podzemnej jamy. Podľa legendy tu pohanský kráľ Trdat III. uväznil svätého Juraja, kde ho 12 rokov chodila tajne kŕmiť kresťanská žena. Khor Virap znamená „hlboká jama“. Príbeh ďalej pokračuje tým ako sa kráľ zbláznil, či dokonca mu narástla hlava diviaka a bol to práve sv.Juraj, ktorý sa ho ujal a zázračne ho vyliečil. Sám kráľ sa stal kresťanom a odvtedy už nič nebránilo novému náboženstvu na to, aby sa rozšírilo do všetkých kútov ríše. Preto sa Khor Virap považuje za prvé miesto, odkiaľ vôbec kresťanstvo v Arménsku vzišlo z podzemia a stalo sa novým vládcom. Kým sa človek dostane dnu do jamy, prejde vyše hodiny. To je len neklamným znakom obľúbenosti tohto miesta. Ľudské hlasy z nádvoria pretne kikiríkanie čierneho kohúta, ktorého nesie starší muž v ruke ku kláštoru. Práve cez víkend sem prichádzajú ľudia s kohútmi alebo dokonca ovcami, aby tu vykonali kňazi obetovanie zvané matagh. Rodiny sem takto prídu osláviť krstiny alebo svadbu. Tento pôvodne pohanský zvyk sa v Khor Virape tak hlboko zakorenil, že dnes nikto o jeho význame nezapochybuje. Vnútro kláštora je tiché a na chladných kamenných stenách sa odrážajú tiene zapálených sviečok. Arméni ich veľmi radi zapaľujú a tak dostane každý kláštor krásnu atmosféru. Hoci je Khor Virap malým miestom, človeka zarazí koľko času sa tu dá stráviť. Miesta akým je aj toto budú vždy priťahovať ľudí.

FOTO: Tomáš Kubuš
Archívny článok

To Top