Nedávno sa vydala za svojho dlhoročného priateľa Ivana „Bélu“ Vojteka, ktorý je herec a režisér. Pred Vianocami majú obaja vďaka svojej práci pomerne hektické obdobie, obaja veľa hrajú, ale potom prídu tri dni pokoja. Ako ich prežijú už ako manželia?
Prvý raz budete prežívať Vianoce ako vydatá žena, budú niečím iné?
Ja Vianoce veľmi neoslavujem, môj manžel tiež nie je naklonený nejakým oslavám. Nezdobím stromček, nedávame si darčeky, aj keď kapra vypražím a aj šalát bude. Darčeky si dávame priebežne počas roka, či už na iné sviatky alebo len tak.
S vami sa teda robí rozhovor o Vianociach, predsa čo pre vás znamenajú?
Poznám pôvod Vianoc, boli to pohanské sviatky. Verím v Ježiška, v jeho narodenie, ale už to mám trochu inak nastavené. Keď sme boli deti, samozrejme všetko bolo, aj darčeky, aj stromček, ale teraz už ani nie sme kompletná rodina, takže to berieme inak. Okrem toho mi prekáža, aký biznis sa robí z Vianoc, koľko hlúpostí sú ľudia schopní nakúpiť, ktoré by si za normálnych okolností v obchode ani nevšimli. Akceptujem však tých, ktorí veria, ktorí nestratili duchovnú hodnotu sviatkov a svätia ich a želám im, aby ich prežili v pokoji, radosti a hlavne v zdraví.
Čo dobré teda uvaríte?
Juj, ja nevarím. Varí môj manžel a fantasticky dobre. Na čo si spomeniem, to mi uvarí. A trochu ma to teší, že to mám rovnako ako sme to mali doma. Varil totiž môj tatinko, som šťastná, že sa mi tento model podarilo preniesť aj do môjho manželstva, lebo mne naozaj veľmi chutí jesť (smiech). Sme spolu už šesť rokov, takže sme zažili už spoločné sviatky neraz, vyčistil kapra, urobil zmiakový šalát a verím, že aj teraz tomu tak bude.
Pomáhať vám dovolí?
Namontujem sa mu vždy, snažím sa byť pomocný kuchtík, ale nemá to rád, lebo ja hneď všetko umývam, on je potom nervózny, tak radšej varí sám. A toto bolo presne u nás s mojimi rodičmi. Vycítil, že nemám vzťak k samotnému vareniu, radšej porobím v záhrade, kde sa neštítim ani doslova chlapských prác, tak som rada, že sa dopĺňame.
Ako dlho trvá u vás sviatočná pohoda?
Tri dni, 27.decembra už obaja hráme. Nič sa nezmenilo oproti tomu, ako keď sme boli slobodní, len sme spolu chodili. Akurát mám obrúčku, ale manželovi som dovolila, že ju nemusí nosiť.
Silvester?
Ešte netuším, priateľ – pardon manžel, ťažko si zvykám na to slovo, predsa len dlhý čas bol priateľ – hrá a ja ho mám ešte otvorený. Ak bude zaujímavá ponuka pôjdem rada zaspievať, ak nie, počkám na manžela a spolu si pripijeme na nový rok.
Predsavzatia si dávate?
Človek mieni, pán Boh mení, takže radšej nie. A vzhľadom na situáciu v našej rodine nech je zdravie, ostatné bude. Čokoľvek si naplánujeme, príde zdravotný problém a naraz je všetko iné. Tak aj čitateľom želám hlavne zdravie.
Anna Olvecká
