Kairouan. V posvätnom meste

Tuniský Kairouan si so sebou nesie lákavý prívlastok najposvätnejšieho mesta severnej Afriky vďaka najstaršej mešite v krajine. Okrem toho však dokáže ponúknuť lákavý, starobylý svet krivolakých uličiek popretkávaných možnými i nemožnými obchodíkmi s exotickým tovarom karavánnych ciest. Stará medina sa tak premení na miesto nabité zážitkami.

Stanica, kde sa križujú mikrobusy rozvážajúce ľudí azda do všetkých svetových strán je miestom v ktorom sa mieša Afrika s arabským svetom. Ruch, chaos, autá, motorky, ľudia, špina, obchodníci, pobehujúce deti a trúbenie je neklamným znakom, že Kairouan patrí medzi domácimi k obľúbeným mestám, kde život len tak ľahko neutícha. Za vysokými hradbami sa ukrýva stará štvrť mesta, ktorú nikto nenazve inak než medinou. V tieni brány Bab Tunis postáva niekoľko obchodníkov, na zemi rozložený tovar a samozvaní sprievodcovia. Prvé kroky kairouanskou medinou predstavujú očarenie zo zabudnutého sveta starého Orientu. Spleť uličiek sa kľukatí všetkými možnými smermi a len niektoré z nich majú označenie. Biela farba domov niekde žiari novotou, inde opadla či zmenila svoj odtieň do sivej, ale stále nádherne kontrastuje s modrými okenicami či zelenými dvermi mešít. Úzke uličky sú plné života. Babky posedávajú vonku so šatkou prehodenou cez hlavu a ramená, deti roznášajú drobný nákup, chlapi sa prechádzajú, aby si tiež napokon sadli a zhovárali sa. Mám pocit akoby sa za každým rohom objavil hranatý minaret mešity. Niektoré svojou snehobielou farbou dokonca splývajú s okolím, ale amplióny odkiaľ muezzín zvoláva veriacich ich vždy prezradí. V Kairouane je viac než 100 mešít. Malé námestie vedie na miesto zvané Bir Barúta. Už prvý pohľad naznačí, že patrí k najzaujímavejším miestam celého mesta. Na konci schodov sa objaví vydláždené nádvorie, obrovské drevené koleso a ťava ozdobená desiatkami farebných stúh. Stojíme na mieste posvätného prameňa, ktorý je podľa legendy prepojený s prameňom Zam Zam v saudskoarabskej Mekke. Všetci návštevníci sa musia prilepiť k stene, aby mohla ťava prejsť niekoľko krát dookola. Napokon sa na okraji studne objaví vedro plné vody. Niekoľko Tunisanov si naberá plnými dúškami, Určite má pre nich svoje čaro. Námestie Martýrov zaplnili malé obchodíky a k ich výkladom dolieha hluk ulice. Brána oddeľuje svet starej mediny od nového mesta s reštauráciami, hotelmi či rýchlymi občerstveniami. Niekoľko starých žobrákov ukrytých v hrubých kaftanoch a kapucniach natŕčajú ruky k okoloidúcim však patria skôr do starého sveta vo vnútri hradieb. „Stačí ísť pri hradbách a uvidíte minaret“ znie rada ako nájsť Veľkú mešitu. Je ľahké sa tu zamotať, pretože niektoré uličky sú slepé a ako náhle sa zatočia za roh, skončia pri dverách. Niekde majú staré farebné dvere ozdobené dvojitými kľučkami. Každá z nich má iný zvuk a domáci tak vedia, či z

 

a dvermi stojí ženská či mužská návšteva. Odrazu sa z mesta vynorí mohutný, takmer 32 metrov vysoký minaret. Nádvorie mešity sa skrylo za vysokú hradbu a cez obrovské drevené dvere púšťa správca len moslimov na blížiacu sa modlitbu. Vyliezli sme na vyhliadku priľahlého obchodu a nevieme sa nabažiť výhľadu. Pod nohami sa rozprestiera najposvätnejšie miesto nielen Tuniska, ale aj celej severnej Afriky. Na jednej strane minaret, ktorý patrí k najstarším minaretom sveta a cez nádvorie začína samotná mešita s kupolami pripomínajúcimi skôr byzantský svätostánok, než moslimskú modlitebňu. Mešitu nechal už v roku 670 postaviť arabský generál Ukba ibn Náfi. Slnko sa prediera cez oblaky a jeho zapadajúce lúče nádherne osvetľujú stavbu pieskovej farby. Veľkolepé miesto. Stratíme sa v najbližšej uličke a nechávame sa unášať kairouanským labyrintom.

FOTO: Tomáš Kubuš