Janko Kuric miluje svoju prácu, ktorou je baviť ľudí. Z kapely Ventil RG odišiel v roku 1984 a založil si vlastnú z. Názvom Vidiek, ktorá dodnes valcuje festivaly, koncertné sály a podobne. Podelil sa s nami, ako si žije.
Nedávno ste sa zúčastnili festivalu Nestville v Hniezdnom, ako prijímate pozvania na podobne festivaly?
Nejdeme tam po prvý raz, preto s radosťou. Okrem toho, že tam panuje priateľská atmosféra až rodinná, ma prekvapilo aký je to veľký festival, napriek tomu je tam skvele postarané nielen o obecenstvo, ale aj účinkujúcich. Pekné podtatranské prostredie, výborný vzduch, je to až výnimočné.
Absolvujete veľa festivalov?
Dosť, napokon ako každý rok. Nie sme pyšní, keď nás zavolajú radi prídeme, aj keď vieme, že existujú kapely, ktoré festivaly odmietajú alebo idú maximálne na jeden-dva. Ja osobne nerobím rozdiely medzi klubom a veľkým festivalom. Hrali sme už aj na Pohode, kde bolo na našom vystúpení 15 tisíc ľudí, ale hrali sme aj na hornej Orave, či Dobšinej, takže mám rád každé vystúpenie bez ohľadu na sto ľudí alebo tisíce.
Spomenuli ste, že je tam dobre postarané o interpretov, čo znamená konkrétne pre vás dobre postarané?
Napríklad taká blbosť ako je vešiak alebo zrkadlo. Samozrejme potešila stoličky a stoly s pohostením (smiech). Stalo sa, že som sa prezliekal aj v aute a kontroloval v spätnom zrkadle.
Ako je to s vašimi povestnými nohavicami?
Nosím ich stále so sebou, ale sú dosť hrubé, takže keď je veľmi teplo, vymením ich za niečo ľahšie. Je to poctivá robota, pochádzajú z roku 1928 , takže naozaj v horúčavách je v nich na nevydržanie.
O desať rokov oslávia stovku, pripravíte nejaký špeciálny koncert?
Myslíte kvôli gatiam??? (smiech). Storočnica gatí – to by bol dobrý názov turné.
Ako sa udržujete v kondícii, aby ste sa do nich zmestili?
Normálne, chodím cvičiť do posilky dvakrát od týždňa, lebo máme počas roka veľa koncertov a bez kondičky by som to nezvládol fyzicky. A mám aj trénera, lebo som si všimol nielen na sebe, ale aj na iných, že bez kontroly sa klameme, uľahčujeme si to. Tak zhyby a drepy robím pod dozorom
Samotné koncerty teda nie sú na zvyšovanie kondície?
Pravdou je, že na koncertoch skáčem do výšky jeden a pol metra, behám, tancujem a bez cvičenia by som to určite nezvládol. Priznám sa, zatancujem odzemok, tvárim sa, že je všetko v poriadku, ale potom sa otočím od publika a zhlboka dýcham, potom sa znova otočím k divákom a zase je všetko v poriadku. Energia totiž ide aj zo zabávajúcich sa divákov, mám to odskúšané, v Rovinke v kulturáku, kde cvičíme nedám také výkony ako na javisku. Pravdou je, že ja musím byť iniciátor, ktorý odomkne energiu, vyšle ju do publika, a potom sa vráti mnohonásobne.
Pôsobíte dlhé roky na hudobnej scéne, mali ste obdobie, že ste chceli s tým praštiť a ísť robiť niečo iné?
Nie. Pred štyrmi rokmi sme mali veľké turné po Slovensku a odtiaľ sme išli do Dublinu, Londýna a Manchestru, a keď som sa vrátil domov, mal som pocit, že to boli posledné koncerty, čo som absolvoval, tak veľmi som bol unavený. Od dcéry som dostal na Vianoce darček – poukaz na cvičenie s trénerom a presnými dátumami, takže som sa nemohol vyhovoriť, že inokedy. Musel som tam ísť, a to ma primälo, že som začal chodiť cvičiť a vrele odporúčam každému mužovi po 50-tke. Nemusí zrovna chodiť blbnúť do posilky, ale nech denne prejde aspoň päť kilometrov a získa naozaj nový prílev energie, nový pohľad na život, svet a táto energia posunie päťdesiatnika smerom k mladosti.
Aké nové skladby pripravuje Vidiek?
Pracujeme na sigli s názvom Sedím, ležím, ktorý je sociálno-kritickou sondou do slovenského žitia. Obzeráme sa aj trochu do minulosti, keď som mal kapelu Ventil RG, že je to aj do takého reggae-skka, trošku novej vlny, trošku punku, trošku aj do rocku, slovom je tam celý môj život v jednej pesničke.
Tešíte sa vy na nové CD, veď poslucháči budú chcieť na koncertoch aj tak len notoricky známe staré hity?
Pred dvoma rokmi sme vydali CD a aj sme zaradili do koncertov nové songy, ale samozrejme Vidiečan, Ó, Maňo – musia byť. Muzikant je od toho, aby zabával ľudí, aby ľudia boli šťastní na koncerte, aby sa vybláznili, vytancovali a ja to akceptujem a ponúknem im, čo im tento pocit navodí.
Čo robíte vy, keď sa chcete vyblázniť, odreagovať?
Vyblázňujem sa na každom koncerte, stále ma to baví, vôbec mi neprekáža, že tisíckrát som hral Fajčenie škodí zdraviu a hlavne sa mi páči, že sa to páči ľuďom.
Text a foto: Anna Olvecká
