Najslávnejšie Koloseum sveta leží priamo v srdci Ríma, no nie je jedinou stavbou svojho druhu, ktorú po sebe zanechali Rimania. Tí sa preplavili naprieč Stredozemným morom a svojou kultúrou ovplyvnili aj oblasti severnej Afriky. Aj dnešné Tunisko vie rozprávať príbehy Rimanov a malé mestečko El Jem sa dokonca môže popýšiť nádhernou stavbou, ktorá má v sebe silu pritiahnuť davy.
Do historického El Jemu sa dá cestovať mnohými spôsobmi. Turistickými autobusmi, mikrobusmi, no kto má čo i len trošku dobrodružnú povahu, zvolí si vlak. Chaos starej mediny mesta Sousse pominie prvým hvizdom vlaku a o hodinu sa železničná súprava prepletie krajinou z ktorej sa odrazu z ničoho nič vynorí silueta obrovitánskej kamennej stavby. Pamätá si viac, než ktorákoľvek iná stavba na okolí, pretože jej stavitelia žili v 3.storočí za vlády rímskych cisárov. El Jem je malé, takmer 20 tisícové mesto, no všetky ulice akoby boli nasmerované ku kamennému Koloseu. Ulicami sa víri prach doviaty z neďalekej polo púštnej krajiny a celé mesto je sfarbené do pieskovej, žlto-hnedej farby.
Tri poschodia Kolosea priťahujú všetky pohľady návštevníkov a kým sa k nemu človek dostane, musí odbiť niekoľko predavačov suvenírov. Muži z čajovne len ticho sedia, hľadia na ulicu, upíjajú si zo svojich horúcich pohárikov a čas preteká pomedzi ich stoly bez povšimnutia. So svojimi rozmermi, Koloseum má 138 metrov po dĺžke a 114 po šírke, je natoľko impozantné, že niet divu, keď o ňom odborníci hovoria ako o treťom najväčšom Koloseu celej niekdajšej Rímskej ríše.
Tri poschodia ozdobené vykrojenými oknami vrhajú tieň na piesok, z ktorého vyrastajú krásne farebné kvety. Nádherný kontrast šedivej krajiny a farebných okvetných lístkov vymyslí len príroda. Tmavá chodba vedie do útrob stavby. Na chvíľku ustane pekelné slnečné žiarenie, no odrazu sa tma rozplynie a každý sa ocitne uprostred diania. V čase najväčšej slávy Kolosea by sa nikto nechcel ocitnúť v strede arény, pretože by to znamenalo len jedno a to, že ho čaká súboj na život a na smrť, o ktorom napokon aj tak rozhodne palec ukazujúci k nebu či piesku. Všade naokolo sú sedadlá a keď sa tu konali gladiátorské zápasy, mohlo ich naraz sledovať dokonca 30 000 ľudí. Schody stúpajú až nahor, takmer na samotný vrchol stavby. Celá panoráma Kolosea odrazu leží pri nohách. Odtiaľto vidno elipsovitý tvar arény, aj kamenné telo, ktoré ju obopína.
Mesto na druhej strane Kolosea je tiché. Nad strechami vyrástli hranaté telá minaretov odkiaľ každý deň počuť hlas muezzína zvolávajúceho na modlitbu. Azda tu niet domu, ktorý na svojej streche neniesol satelit. Sem tam sa objaví pri domoch aj vysoká palma a vtedy dostáva scénka tu pravú orientálnu príchuť. Tu hore nad Koloseom by človek presedel hodinu bez toho, aby ho omrzela. Sedieť tu, cítiť vietor narážajúci do tváre a predstavovať si aké to celé muselo byť keď sa tu konali zápasy na život a na smrť. Z týchto miest putovali exotické zvieratá do Ríma, kde ich Rimania niekedy po prvý krát videli v slávnom rímskom Koloseu.
Nielen na vrchol arény sa dá dostať, ale tmavé chodbičky sa zavŕtavajú aj pod zem. Tu čakali gladiátori na svoj čas a tu držali aj dravé zvieratá pred tým, než ich pustili do zápasu. Každý meter, každý kameň naokolo je nasiaknutý históriou.
Vonku pred Koloseom je už rušno. Ľudia pobehujú sem a tam ako mravce a mnohí sa vyberú na hlavnú cestu, pretože predajcovia ovocia a zeleniny už pootvárali svoje stánky či pritiahli svoje vozíky. Najdominantnejšou farbou je oranžová, pretože Tunisko je slávne svojimi pomarančmi, ktoré sú neskutočne sladučké. Dostať tu však aj voňavé figy, datle, oriešky či dokonca píniové oriešky do čaju. Kto sa ešte nenabažil histórie, toho vtiahne zaujímavé múzeum rímskych mozaík. Príbehy vyskladané z kamienkov ožívajú pred očami a človek sa teší, že návštevou El Jemu si prihodil svoj vlastný kamienok do cestovateľskej mozaiky.
FOTO: Tomáš Kubuš
